Aktuality

Prechodné obdobie novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky bude najmenej rok

19-11-2019

Poľnohospodári členských krajín EÚ sa dočkajú prechodného obdobia Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) v dĺžke najmenej jeden rok. Na Rade ministrov poľnohospodárstva a rozvoja vidieka o tom v utorok rokovali agroministri členských krajín EÚ.

  • EK navrhla prechodné obdobie pre novú SPP v dĺžke jedného roka
  • Vzhľadom na stav legislatívy SPP ide o nevykonateľnú dĺžku prechodného obdobia
  • Európski agroministri rokovali aj o podpore včelárov

„Európska komisia prišla s návrhom prechodného obdobia pre novú Spoločnú poľnohospodársku politiku v dĺžke jeden rok. Avšak máme už koniec roku 2019, stále nemáme nové vedenie Európskej komisie ani viacročný finančný rámec. Rok 2020 by mal byť pritom prechodným rokom. Z pohľadu procesov i nastavenia nových systémov a ich implementácie pre poľnohospodárske platobné agentúry to je príliš krátky čas. S viacerými ministrami sme sa zhodli, že ide o príliš ambiciózny návrh. Našim poľnohospodárom musíme poskytnúť stabilitu a jasnú transparentnosť pri procese prechodu na novú SPP,“ povedala Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a podpredsedníčka SNS.

Európska komisia (EK) v návrhoch pre SPP po roku 2020 navrhuje, že členské štáty EÚ začnú vykonávať svoje Strategické plány (SP) od 1. januára 2021. Znamenalo by to, že by predložili EK svoje strategické plány najneskôr do 1. januára 2020. Tá by tieto plány schválila v priebehu roka. To však nie je možné. Vzhľadom na súčasný stav legislatívy v Európskom parlamente aj v Rade EÚ je zrejmé, že základné akty a nasledujúce delegované a vykonávacie akty do januára 2020 nebudú formálne prijaté. Prechodné obdobie si bude vyžadovať rozšírenie uplatniteľnosti existujúceho právneho rámca a prispôsobenie určitých pravidiel, aby sa zabezpečila kontinuita SPP až do zavedenia nového systému. Návrh na prechodné obdobie bude potrebné prijať pred letom 2020.

Agroministri rokovali aj o podpore a ochrane včelárov. „Naším cieľom by malo byť nielen zvyšovanie počtu včelstiev, ale aj ochrana našich včelárov a spotrebiteľov pred falošným a nekvalitným medom z tretích krajín. Preto som požiadala Európsku komisiu, aby preverila možnosti podpory kontrolných orgánov členských štátov, vyčlenením finančných prostriedkov na kúpu prístrojov na identifikáciu geografického pôvodu a zloženia výrobkov, tzv. spektrometrov nukleárnej magnetickej rezonancie. Takto nielen ochránime európskych spotrebiteľov a zvýšime konkurencieschopnosť včelárov, ale podporíme nárast včelstiev v EÚ,“ uviedla slovenská agroministerka.