Facebook Statistics
Značka Kvality

Gabriela Matečná: Pitná voda, čistý vzduch a úrodná pôda nie sú samozrejmosťou

20-08-2018

Jednou z hlavných tém tohtoročnej výstavy poľnohospodárstva a potravinárstva Agrokomplex bola globálna zmena klímy. Prečítajte si príhovor Gabriela Matečnej, podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na otvorení výstavy.

Vážený pán prezident,
vážený pán predseda vlády,
vážený pán podpredseda parlamentu,
vážená pani ministerka, vážený pán minister,
milí hostia,

je mi veľkou cťou privítať Vás na otvorení 45. ročníka poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex. Je to najväčšia výstava svojho druhu v širokom okolí a ročne ju navštívi viac ako 100 tisíc ľudí. Veľmi sa teším, že o potraviny, poľnohospodárstvo, ale aj rozvoj vidieka a lesníctvo je taký veľký záujem verejnosti.

Aj keď si to často neuvedomujeme, sme krajina, ktorá vlastní nesmierne prírodné bohatstvo.  Máme dostatok kvalitnej vody, čistý vzduch, úrodnú pôdu a skoro polovicu plochy Slovenska tvoria lesy.

A to v dnešnej dobe ani náhodou nie je samozrejmosť.

Pretože my sa neboríme ani s hladomorom, ani so škodlivými potravinami, ekologickými katastrofami, s nedostatkom pitnej vody, a dokonca ani s obrovskými požiarmi, ktoré v poslednej dobe zachvátili viaceré krajiny.

Preto Vás chcem vyzvať – vážme si naše prírodné bohatstvo a chráňme si ho.

Zem sa totiž mení rýchlo. Veľmi rýchlo. A to, čo dnes považujeme za samozrejmosť, môžeme veľmi rýchlo stratiť.

Možno pred dvadsiatimi rokmi by sa zdalo, že pojem globálna zmena klímy je len pesimistickým scenárom niekoľkých futurológov a tvorcov sci-fi žánru, ale dnes už takmer nikto nepochybuje o tom, že klíma sa naozaj mení. A bytostne sa tento jav dotýka nás všetkých.

Horúčavy na Slovensku toto leto presiahli 35 stupňov. To je teplota, ktorú sme kedysi poznali len z filmov a z dovoleniek v južných destináciách.

Rozpálené ulice miest a rozhorúčené múry budov prakticky znemožňujú život na uliciach, ale aj v práci či dokonca doma. Áno, tropické horúčavy v kancelárii alebo spálni dokáže vyriešiť klimatizačná jednotka, ale koľko nás takéto opatrenia stáť budú v budúcnosti peňazí, energie, ale aj negatívnych dopadov na životné prostredie?

Pred dvomi rokmi sme zažili rekordné jarné mrazy, o akých sme v našich zemepisných polohách nechyrovali 60 rokov.

Tento rok je zase mimoriadne suchý a nedostatok jarnej vlahy sa premieta do zníženej produkcie napríklad obilnín. Farmári rátajú škody spôsobené suchom v desiatkach miliónov eur.

Júlové záplavy v Tatrách spôsobili miliónové škody nielen v prírodnej rezervácii, ale aj na majetku ľudí. Úhrn zrážok siahal na historické rekordy.

Zmena klímy zásadným spôsobom ovplyvňuje aj poľnohospodárstvo.

Najteplejšie oblasti Slovenska sa sťahujú na sever. Na juhu našej krajiny sa dajú dopestovať figy, kivi aj mandle. Kukurica sa už pestuje na Liptove a Orave.

Pred nami stojí otázka, ako môžeme globálnej zmene klímy zabrániť alebo ju spomaliť.

Ak si budeme chcieť zachovať súčasnú úroveň pestovania plodín a chovu zvierat, čakajú nás ťažké chvíle. Budeme musieť oveľa lepšie hospodáriť s vodou a pôdou.

Poľnohospodári budú musieť oveľa viac investovať do závlahových systémov, odvodňovacích kanálov, čerpacích staníc alebo vodných nádrží.

V mestách budeme musieť prestať stavať betónové džungle a asfaltovať obrovské plochy. Namiesto toho by sme sadiť stromy a zeleň, či zadržiavať dažďovú vodu.

Tento rok sme sa aj my pustili do systémových opatrení v poľnohospodárstve, globálnu zmeny klímy nevynímajúc.

Z Programu rozvoja vidieka sme vyčlenili 22 miliónov eur, ktoré sú určené na výstavbu, rekonštrukciu a aj modernizáciu závlahových systémov.

V auguste tohto roku sme ohlásili tiež podporné opatrenie vo výške 50 miliónov eur, ktorého cieľom bude zvýšiť podiel slovenských výrobkov na pultoch. Poľnohospodári budú môcť investovať do výstavby objektov a skladovacích kapacít, zvýšiť efektívnosť výroby či spustiť produkciu nových výrobkov.

Okrem spomínaných financií pripravujeme budúci rok aj ďalšiu významnú investíciu vo výške 70 až 100 miliónov eur pre poľnohospodárov, ktoré budú pochádzať zo štátneho rozpočtu, resp. zo zavedenia osobitného odvodu od obchodných reťazcov.

Určené budú na vytvorenie rizikového a marketingového fondu, podporu slovenských potravín so Značkou kvality SK a na budovanie závlahových systémov.

Proti zmene klímy môže, alebo skôr musí, bojovať každý z nás.

Musíme prestať plytvať potravinami. V Európskej únii sa vyhodí až 40 percent potravín! Takýto trend je jednoducho neudržateľný.

Budeme musieť produkovať menej odpadu, viac recyklovať a určite aj jazdiť ekologickejšími dopravnými prostriedkami.

Zámerne používam slovíčko „musíme“, pretože sedíme na konári, ktorý si pod sebou pílime. Ak neprestaneme, zlomí sa.

Horúce leto, treskúce zimy, záplavy, víchrice ani požiare by nás ale nemali viesť k letargii.

Keď sa budete prechádzať pavilónmi Agrokomplexu, vnímať stovky chutí, vôní a farieb, vaše deti sa budú hrať so zvieratkami, myslite na to, prosím, že nič z toho by tu nebolo, ak by sme nemali pôdu, vodu, lesy a vzduch. To, či bude Zem naďalej miestom pre život, záleží aj od nás.

Ďakujem za pozornosť.

Gabriela Matečná
podpredsedníčka vlády
ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR


Harmonogram ministra
AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Školský program
Agromapy
Dotazník pre potravinárov
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
PRH 2021-2027
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Bestslovakfood