Africký mor ošípaných

Africký mor ošípaných (AMO) je vysoko nákazlivá vírusová choroba sviňovitých, ktorá sa nachádza v krvi, tkanivových tekutinách, vnútorných orgánoch, v sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat a v ich svalovine. Choroba sa prejavuje vysokou horúčkou (42°C), ktorá môže trvať niekoľko dní, zvieratá sú apatické, malátne, vyznačujú sa zvracaním, krvavými hnačkami, krvácaním v podkoží a tiež dýchacími ťažkosťami. Typický je rýchly priebeh. Vyznačuje sa vysokou morbiditou a mortalitou. Úmrtnosť dosahuje až 90-95 %.

AMO je veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri. Ide o neliečiteľnú chorobu, ktorá ale nie je prenosná na ľudí a iné druhy zvierat. 

AMO bol na Slovensku prvý krát potvrdený 24. júla 2019 v chove domácich ošípaných v obci Strážne, okr. Trebišov. O niečo neskôr, 12. augusta bola potvrdená a zverejnená aj prvá informácia o výskyte nákazy u diviaka, uloveného v rovnakom okrese.

Africký mor ošípaných – základné informácie

27-08-2019

Africký mor ošípaných (AMO) je vysoko nákazlivá vírusová choroba sviňovitých, ktorá sa nachádza v krvi, tkanivových tekutinách, vnútorných orgánoch (slezina, pečeň, obličky, mandle, miazgové uzliny), v sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat a v ich svalovine. Pôvodcom je vírus rodu Asfaviridea. Choroba sa prejavuje vysokou horúčkou (42°C), ktorá môže trvať niekoľko dní, zvieratá sú apatické, malátne, vyznačujú sa zvracaním, krvavými hnačkami, krvácaním v podkoží a tiež dýchacími ťažkosťami. Typický je rýchly priebeh. Vyznačuje sa vysokou morbiditou a mortalitou. Úmrtnosť dosahuje až 90-95 %. AMO je veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri. Ide o neliečiteľnú chorobu, ktorá ale nie je prenosná na ľudí a iné druhy zvierat. V prípade šírenia ochorenia hrozí depopulácia stavov diviačej zveri a strata chovov domácich ošípaných.

AMO sa u domácich ošípaných a diviačej zveri  prejavuje vysokou horúčkou, krátkym priebehom a veľmi vysokou mortalitou, s vonkajšími príznakmi v niektorých ohľadoch veľmi podobnými klasickému moru ošípaných. Prejavuje sa najmä vysokými horúčkami, celkovou apatiou, slabosťou, inapetenciou, hnačkami, pneumóniou a krvácaninami rôznej veľkosti a tvaru v podkoží, na slizniciach, serózach a v tkanivách rôznych orgánov. Vyznačuje sa vysokou morbiditou a mortalitou (85 až 100%).

Inkubačná doba od získania vírusu predstavuje 3-5 dní. U diviačej zveri môžu subklinické príznaky trvať až 60 dní. Aj po uhynutí nakazeného jedinca zostáva kontaminácia prostredia veľmi dlhú dobu pre vysokú rezistenciu vírusu. Regenerácia diviačej populácie po zasiahnutí vírusom AMO trvá minimálne 15 rokov.

Vírus afrického moru môže u afrických druhov divých svíň spôsobovať infekciu, ktorá sa nemusí prejavovať klinickými a infikované jedince pôsobia v populácii ako vektory nákazy – prenášače. Vírus sa nachádza v krvi, tkaninových tekutinách, vnútorných orgánoch, najmä v slezine, pečeni, obličkách, mozgových uzlinách a vo všetkých sekrétoch a exkrétoch chorých zvierat. Pri izbovej teplote vírus prežíva v krvi niekoľko týždňov, pri teplote okolo 0˚C niekoľko mesiacov, v hlboko zmrazenom stave i rok a viac. V chladenom mäse prežíva vírus AMO asi 15 týždňov a v kostnej dreni ho možno diagnostikovať až 6 mesiacov. Je pomerne rezistentný voči hnilobe a vysušeniu. Vírus AMO je vysoko stabilný, inaktivovaný je až pri teplote 60˚C a to za dobu pôsobenia 30 min. Na asanáciu sú potrebné vyššie koncentrácie dezinfekčných prostriedkov. Asanácia infikovaného prostredia poľovných revírov je veľmi zložitá. V lokalitách s úhynom diviačej zveri dochádza ku koncentrácii predátorov, ktoré môžu nákazu šíriť pasívne ako vektory vírusu.

Pri AMO všetky telové tekutiny a tkanivá chorých zvierat obsahujú veľké množstvo infekčného vírusu. Vírus preniká do organizmu vnímavých sviňovitých predovšetkým respiračnou cestou (vdýchnutím) a peronálne (potravou) a rozmnožuje sa vo faryngeálnych miazgových uzlinách, preniká do krvi a rýchlo sa reprodukuje.

V prípade výskytu AMO sa v ohnisku nákazy usmrcujú všetky domáce ošípané a zastavuje resp. obmedzuje sa obchodovanie so živými ošípanými, spermou, vajíčkami, embryami, bravčovým mäsom a výrobkami z bravčového mäsa. Pri potvrdení choroby u diviačej zveri sa zastavuje resp. reguluje poľovania nielen na diviakov, ale aj ostatnú voľne žijúcu zver, obmedzuje sa pohyb v lese a zastavuje sa obchodovanie z mäsom od diviakov vrátane produktov. 

Človek nie je vnímavý voči vírusu afrického moru ošípaných.

Ako samostatná choroba bol AMO uvádzaný okolo roku 1910. Podľa prvých informácií sa AMO pôvodne vyskytoval na východe a juhu Afriky. Prvý prenos z Afriky do Európy bol zaznamenaný v roku 1957, kde ho zistili v Španielsku a Portugalsku a do súčasnosti sa rozšíril aj v iných štátoch na západe, strede a východe Európy. Od roku 2007 sa nákaza značne rozšírila v krajinách Kaukazskej oblasti, hlavne v Gruzínsku. Spôsob prenosu nákazy do tejto oblasti nebol definitívne určený, ale jeho prvé oficiálne zaznamenané ohniská boli na pobreží Čierneho mora. Jej zavlečenie bolo pravdepodobne spôsobené kuchynským odpadom z leteckej dopravy z afrických štátov.

Prvý krát sa vírus v pobaltských krajinách objavil v roku 2014 v Bielorusku, Estónsku, Litve, a Lotyšsku (zasiahnuté až 2/3 územia). V tom istom roku preniklo AMO aj do Poľska a postupne na východ Ukrajiny (cca 70 km od hraníc so SR, Ľvov). Východné Slovensko sa tak stalo nárazníkovou zónou a boli prijaté opatrenia ŠVPS SR.

V Poľsku sa vírus AMO po prvý krát vyskytol už v roku 2014. Poliaci prijali opatrenia a vytvorili nárazníkové zóny vo východnej časti krajiny na hraniciach s Bieloruskom. Až do novembra 2017 sa im AMO darilo držať na východnej hranici. Zrejme prenosom človeka sa AMO rozšírilo až na severnú hranicu a k Varšave, kde má narastanie vírusu katastrofálne následky.

V Českej republike bol vírus potvrdený u uhynutej diviačej zveri 26. júna 2017. Od marca 2019 je ČR oficiálne prvou krajinou na svete, ktorej sa podarilo zničiť AMO a sú bez nákazy.

Dňa 21. apríla 2018 Maďarsko potvrdilo to, o čom sa už dlho šepkalo. Poľovníci nahlásili nájdeného uhynutého diviaka v oblasti Heves v obci Gyöngyöshalász, čo je len približne 45 km od hraníc so Slovenskom. Odvtedy bol AMO potvrdený aj na Ukrajinsko-maďarskej hranici, len necelých 12 km od našich hraníc pri obci Lónya. Je pravdepodobné, že sa sem AMO rozšírilo z nekontrolovanej Ukrajiny a ďalej sa šíri aj do Rumunska, kde bol taktiež prvý výskyt AMO u diviačej zveri potvrdený až v júni 2018. Situácia pre Slovensko je preto najzávažnejšia práve na našej južnej hranici. Len tento rok (2019) bolo na území Maďarska nájdených viac ako 800 uhynutých diviakov.

AMO bol na Slovensku potvrdený 24. júla 2019 v chove domácich ošípaných v obci Strážne, okr. Trebišov. O niečo neskôr, 12. augusta bola potvrdená a zverejnená aj prvá informácia o výskyte nákazy u diviaka, uloveného v rovnakom okrese.

Infikované diviaky kontaminujú prostredie a zvyšujú tak pravdepodobnosť prepuknutia ochorenia nie len medzi diviačou populáciou, ale aj medzi domácimi ošípanými.

Šírenie vírusu v diviačej populácii:

  • priamym kontaktom,
  • kontaminovaným prostredím,
  • požieraním zdochlín.

Riziko šírenia vírusu:

  • prítomnosťou vírusu,
  • oneskoreným diagnostikovaním choroby,
  • infikovanými zdochlinami ponechanými v lese,
  • veľkosťou a hustotou populácie,
  • ročným obdobím, kedy bol vírus zistený,
  • spôsobom lovu,
  • pytliactvom.

Vírus sa šíri geografickou kontinuitou voľne, rýchlosťou približne 50 km/rok. Pri sekundárnom prenose človekom môže rýchlosť dosiahnuť až 90 km/hod.

Mimoriadne dôležité je dodržovanie zásady biologickej ochrany chovov ošípaných – platí pre komerčné a nekomerčné chovy!

V prípade akejkoľvek zmeny správania resp. narušení zdravotného stavu alebo v prípade úhynu domácej ošípanej je majiteľ zvieraťa povinný tento úhyn ihneď nahlásiť príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe a príslušnému súkromnému veterinárnemu lekárovi. Povinnosť nahlásenia úhynu zvieraťa a podozrenie z nákazy vyplýva chovateľovi zo Zákona č.39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a následných právnych predpisov.

Chovatelia sú povinní mať zaregistrované chovy aj keď chovajú iba 1 ošípanú – platí pre celé územie SR!

Vyhľadávanie oblastí, ktoré sú zaradené do zón v zmysle platnej legislatívy si môžete overovať/vyhľadávať tu: https://eu-commission.maps.arcgis.com/apps/webappviewer/index.html?id=3db65168d4ad4d829a38560d7f868ace