Tlačové správy

Obchodníci zvyšujú ceny v obchodoch, ale odmietajú sa podeliť s dodávateľmi

27-05-2019

V raste cien potravín za rok 2018 obsadilo Slovensko druhé miesto v celej Európskej únii. Zdražovanie pokračovalo aj v tomto roku. Ceny neklesli ani napriek zrušeniu mimoriadneho odvodu pre obchodné reťazce. Agrorezort upozorňuje, že na zdražovaní sa najväčšou mierou podieľajú obchodníci, ktorí zneužívajú svoju dominantnú silu na úkor spotrebiteľov a dodávateľov. Problém avizovala riešiť už aj Európska komisia, ktorá chce sprístupniť kľúčové informácie o tvorbe cien agropotravinárskych výrobkov.

  • Ceny potravín neklesli ani napriek zrušeniu odvodu pre obchodné reťazce
  • V raste cien potravín skončilo Slovensko v roku 2018 v EÚ druhé, príčinou sú obchodníci
  • Agrorezort upozorňuje na nespravodlivé delenie marže, problém chce riešiť aj Európska komisia

„Ceny potravín rástli na Slovensku v minulom roku v porovnaní s priemerom EÚ viac ako dvojnásobne rýchlejšie a obsadili sme neslávne druhé miesto. Na takýto dramatický nárast cien pritom nevidíme žiaden relevantný dôvod. Treba otvorene povedať, že na zdražovaní sa najväčšou mierou podieľajú obchodníci, ktorí zneužívajú svoju dominantnú silu na úkor spotrebiteľov a dodávateľov. Pritom toto zdražovanie nepremietajú do dodávateľských cien, kvôli čomu farmári a potravinári ledva prežívajú. Nedokážu potom dostatočne investovať do nových technológií, nevedia slušne zaplatiť zamestnancov a dokonca musia šetriť aj na surovinách,“ upozornila Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR).

Priemerný nárast cien potravín v Európskej únii dosiahol minulý rok 1,9 % (v eurozóne 1,7 %), zatiaľ čo na Slovensku to bolo až 4,2 %. Dokonca v prvom polroku 2018 obsadilo Slovensko v zdražovaní potravín prvé miesto (nárast o 5,8 %). Naproti tomu, priemerný rast cien potravín v EÚ bol v tomto období len 2,1 % a v eurozóne len 1,7 %. „Obchodníci, analytici, ale aj niektorí politici sa snažili toto zdražovanie pripísať vládnym opatreniam, ale opak je pravdou. V tomto období nebol zavedený žiadny mimoriadny odvod, žiadne dodatočné dane, žiadne nové príplatky za prácu. Napriek tomu rástli ceny potravín výrazne rýchlejšie ako ceny potravín celej Únii,“ vysvetľuje Gabriela Matečná.

Podľa ministerky sme si začiatkom roka mohli v médiách prečítať palcové titulky o tom, že za rekordným zdražovaním potravín je mimoriadny odvod pre obchodné reťazce. „Koncom marca, tesne pred zrušením mimoriadneho odvodu pre obchodné reťazce, som vykonala kontrolný nákup základných potravín a sľúbila som, že o mesiac nakúpim tie isté potraviny znovu. Nakupovala som v štyroch najväčších obchodných reťazcoch. Presne v tých, ktoré minulý rok strašili tým, ako budú musieť dvíhať ceny. Aký je výsledok? V dvoch reťazcoch stúpla cena nákupu o 5%, v jednom reťazci stúpla o 1% a len v jednom reťazci poklesla cena o 3%. Záver je jednoznačný: Analytici, obchodníci, opozícia aj niektoré médiá, všetci boli prichytení pri jednej obrovskej manipulácii s verejnou mienkou.“

„Je zarážajúce, že pri niektorých potravinách ceny od slovenských farmárov klesali, no spotrebitelia za ne v obchodoch platili viac. Napríklad v prípade bielej kapusty klesli v apríli 2019 medzimesačne ceny od domácich farmárov približne o 7 percent, avšak spotrebiteľské ceny vzrástli o neuveriteľných 20 percent. Podobne tomu bolo aj pri zeleri. Naši farmári ho predávali v apríli zhruba o 7 percent lacnejšie ako v marci, avšak spotrebitelia zaplatili viac o 6 percent. Pri zemiakoch farmárske ceny v apríli rástli len o štyri percentá, ale spotrebiteľské ceny vyleteli takmer o 10 percent,“ upozornil Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR. Podľa neho nastal čas, aby sa obchodníci férovo podelili aj s poľnohospodármi a potravinármi.

Na problém nespravodlivého rozdelenia marže upozornil slovenský agrorezort už v roku 2016 počas nášho predsedníctva v Rade EÚ. Slovensko vtedy získalo plnú podporu všetkých krajín Európskej únie. Tieto praktiky kritizoval aj francúzsky minister Didier Guillaume počas rokovania Vyšehradskej skupiny pred tromi týždňami vo Vysokých Tatrách. Ako príklad uviedol cenu surového kravského mlieka, ktorého výkupná cena je 33 centov, ale v obchodoch sa predáva za euro. Pritom náklady na výrobu sú vyššie ako výkupná cena.

Iniciatívu Slovenska z roku 2016 podporila aj Európska komisia (EK), ktorá chce sprístupniť kľúčové informácie o tvorbe cien agropotravinárskych výrobkov. „Prioritou Komisie je posilniť postavenie poľnohospodárov v potravinársko-dodávateľskom reťazci. Väčšia transparentnosť trhu umožní sprehľadniť informácie o cenách a zabezpečiť rovnaký prístup k nim, vďaka čomu bude náš potravinový reťazec spravodlivejší a vyrovnanejší. Tieto nové pravidlá doplnia nedávno prijatú smernicu o zákaze nekalých obchodných praktík tým, že posilnia postavenie slabších a menších aktérov potravinového dodávateľského reťazca. Ich zavedenie odráža výraznú podporu verejnosti v celej EÚ pre posilnenie postavenia poľnohospodárov v potravinársko-dodávateľskom reťazci,“ uviedol Phil Hogan, eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Navrhované opatrenia Európskej komisie sa majú týkať sektora mäsa, vajec, mlieka a mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny, plodín pestovaných na ornej pôde, cukru a olivového oleja. Dáta budú vychádzať z existujúcich systémov, ktoré už sú zavedené v praxi a za zber údajov o cenách a trhu bude zodpovedný každý členský štát. Členské štáty oznámia tieto údaje komisii, ktorá ich následne sprístupní na svojom portáli pre agropotravinové údaje a na webovom sídle stredísk EÚ pre monitorovanie trhov.

Prílohy (dokumenty na stiahnutie)