Tlačové správy

Termálne vody v Podhájskej vykurujú skleníky slovenského giganta v pestovaní gerbier

31-05-2019

Aj keď je Slovensko pomerne bohaté na zdroje geotermálnej energie, využíva ich len hŕstka podnikateľov. Patrí medzi nich aj Branislav Oremus - najväčší slovenský pestovateľ gerbier. Pod skleníkmi vyhrievanými termálnou vodou sa darí nielen jeho kvetom, ale aj paradajkám.

  • V podhájskych skleníkoch ročne vyrastú 4 milióny gerbier a takmer 800 ton paradajok
  • Skleníky zásobujú teplom termálne vody
  • Pokroková technológia pestovania len minimálne zaťažuje životné prostredie

„Naša krajina je bohatá na zdroje geotermálnej energie, ktorá sa dá používať napríklad na vykurovanie skleníkov či fóliovníkov. Je škoda, že obnoviteľné zdroje energie sú v slovenskom agrosektore využívané len výnimočne. Slovkvet je fantastickým príkladom a dôkazom toho, že aj vo veľkom sa dá pestovať ekologicky," zdôraznila vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.

Skleníky Branislava Oremusa, majiteľa farmy Slovkvet, sa rozprestierajú na ploche 2,6 hektára, z toho 1 hektár pokrývajú gerbery a 1,6 hektára paradajky. Ročne sa v nich urodí takmer 800 ton paradajok a vyrastú neuveriteľné 4 milióny gerbier, ktoré pestuje v 50 odrodách. Tento objem z neho robí najväčšieho pestovateľa gerbier nielen na Slovensku, ale aj v bývalom Československu.

Teplo na vyhrievanie skleníkov čerpá Slovkvet z termálnych prameňov, o ktoré sa delí s miestnym termálnym kúpaliskom. „Správnym využívaním geotermálnej energie dokážeme v chladnejších mesiacoch udržiavať v skleníkoch stabilnú teplotu, ktorú využívame na pestovanie gerbier a aj vlastných paradajok," vysvetlil B. Oremus.

Ide o pokrokovú technológiu pestovania, ktorá len minimálne zaťažuje životné prostredie. Jej ekologickosť podčiarkuje fakt, že na pestovanie nepoužíva žiadne pesticídy. Hneď ako vykvitnú prvé kvety, do skleníkov s paradajkami vpúšťa čmeliaky, ktoré sa starajú o ich opelenie.

„Paradajky aj gerbery pestujeme v kokosovom vlákne, čo je v súčasnosti najmodernejší spôsob pestovania. Je to vlastne kokosová škrupina,  rozdrvená  a premiešaná s kôrou," uviedol B. Oremus.

„Uvedomujeme si, že Slovensko potrebuje viac takýchto úspešných projektov a preto podporujeme poľnohospodárov, ktorí chcú cestou využívania alternatívnych zdrojov energie zvyšovať energetickú efektívnosť svojho podniku a tiež znižovať záťaž na životné prostredie," poznamenala G. Matečná. Pôdohospodárska platobná agentúra vlani vyhlásila výzvu zameranú na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, v ktorej bolo alokovaných takmer 10 miliónov eur. Do výzvy sa s projektmi zapojilo 11 žiadateľov o nenávratný finančný príspevok.