Facebook Statistics

Ostatné medzinárodné organizácie

10-03-2021

SR je členom nasledujúcich medzinárodných organizácii, ktorých odborným gestorom je MPRV SR:

  1. BI ECPGR

BI ECPGR (Bioversity International (BI) / European Cooperative Programme for Plant Genetic Resources (ECPGR)) - Európsky program spolupráce pre genetické zdroje rastlín) sídli v Ríme. Je to medzinárodná organizácia zaoberajúca sa aktivitami ochrany genetických zdrojov pre výživu a poľnohospodárstvo. Od januára 2020 došlo k zlúčeniu a vytvoreniu Aliancie Bioversity International a International Center for Tropical Agriculture (CIAT).

Aliancia poskytuje riešenia založené na výskume, ktoré využívajú poľnohospodársku biodiverzitu a udržateľne transformujú potravinové systémy na zlepšenie života ľudí. Za týmto účelom Aliancia spolupracuje s miestnymi, národnými a nadnárodnými partnermi v Latinskej Amerike a Karibiku, Ázii a Afrike a s verejným a súkromným sektorom. Aliancia spolu s partnermi generuje výstupy a začleňuje inovácie do rozsiahlych programov na vytváranie potravinových systémov pre udržateľnosť zeme, manažuje prosperitu a výživu ľudí.

BI je svetová organizácia zameraná na výskum a vývoj, ktorá poskytuje vedecké dôkazy, postupy riadenia a politické možnosti využívania a ochrany poľnohospodárskej biodiverzity vo svete a bezpečnosti vo výžive.

Strategická spolupráca SR s BI sa uskutočňuje na základe vzájomnej zmluvy pre Európsky program spolupráce pre rastlinné genetické zdroje. Aktivity ECPGR sa vykonávajú v 5-ročných fázach na základe vzájomne podpísanej zmluvy.

ECPGR zabezpečuje spoluprácu medzi európskymi krajinami s cieľom zabezpečiť dlhodobú ochranu a uľahčiť využívanie genetických zdrojov rastlín v Európe. ECPGR a jeho program je riadený riadiacim výborom, ktorý je zložený z národných koordinátorov členských krajín, zástupcov BI, Euroseeds, Európskej asociácie pre výskum a šľachtenie rastlín (EUCARPIA), Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO), Severského centra genetických zdrojov (NordGen) a zástupcov mimovládnej organizácie ako stálych pozorovateľov. Za SR je členom Steering Committe národný koordinátor.

Aktívnou účasťou SR v ECPGR sa v súlade s medzinárodnými záväzkami zúčastňujeme na koordinácii ochrany genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo v rámci Európy a to najmä prínosom našich skúseností a poznatkov v medzinárodných pracovných sieťach a pracovných skupinách a získavame možnosť podieľať sa na riešení medzinárodných projektov.

(www.ecpgr.cgiar.org)

  1. EFI EUFORGEN

EFI EUFORGEN (European Forest Genetic Resources Programme - Európsky program pre lesné genetické zdroje) vznikol v roku 1995, ako nástroj na podporu plnenia medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z rezolúcií Konferencií ministrov o ochrane lesov v Európe (v súčasnosti používaný názov procesu je FOREST EUROPE). Program je nástrojom podporujúcim implementáciu rezolúcie S2: Ochrana lesných genetických zdrojov (Štrasburg 1990), H2: Všeobecné smernice na ochranu biodiverzity lesov (Helsinki, 1993), V4: Zachovanie a posilnenie biologickej diverzity lesov (Viedeň 2003). Záväzky vyplývajúce z týchto rezolúcií boli potvrdené konferenciami ministrov vo Varšave (2007) a Osle (2011). Európski ministri zodpovední za lesy podpísali na konferencii ministrov FOREST EUROPE v Madride v roku 2015 rezolúciu M2: Ochrana lesov v meniacich sa podmienkach prostredia, ktorá s ohľadom na dovtedajšie výsledky potvrdila pokračovanie programu EUFORGEN a realizáciu súvisiacich opatrení signatárskymi stranami FOREST EUROPE. Program EUFORGEN je vzorom pre vznik obdobných programov v iných regiónoch sveta a aktívne členstvo v ňom podporuje krajiny nielen pri plnení vyššie spomínaných rezolúcií FOREST EUROPE, ale aj niektorých ostatných medzinárodných záväzkov, napr. tých, ktoré vyplývajú z Dohovoru o biologickej diverzite (CBD).

Program je v európskom kontexte jedinečný a členstvo v ňom umožňuje účasť na analýze politických aspektov ochrany lesných genetických zdrojov, ako aj prístup k najnovším informáciám o genetických zdrojoch, ich ochrane a využití v adaptácii lesov na klimatickú zmenu v súlade s medzinárodnými dohovormi a legislatívnymi aktmi EÚ. Ciele programu sa v jeho 5. fáze plnia prostredníctvom troch pracovných skupín: usmernenia pre lesný reprodukčný materiál, podporný nástroj rozhodovania v ochrane lesných genetických zdrojov a indikátory genetickej diverzity. Okrem toho účasť SR v programe je dôležitá aj preto, že naša krajina je aktuálnym politickým lídrom v procese FOREST EUROPE (program podporuje plnenie viacerých záväzkov prijatých v rámci ministerského procesu).

(http://www.euforgen.org/)

  1. EPPO

EPPO (European and Mediterranean Plant Protection Organization - Európska a stredozemská organizácia ochrany rastlín) je medzivládna organizácia zodpovedná za spoluprácu v oblasti zdravia rastlín v Európskom regióne. EPPO bola založená v roku 1951, aktuálne má 52 členských štátov. Jej poslaním a cieľom je chrániť rastliny, rozvíjaním medzinárodných stratégií proti zavlečeniu a šíreniu škodcov, ktorí ohrozujú poľnohospodárstvo, lesníctvo a životné prostredie. EPPO má tiež jedno z hlavných poslaní v podpore bezpečných a účinných metód boja proti škodcom. V súlade s podmienkami Medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín (IPPC), je EPPO regionálnou organizáciou na ochranu rastlín pre región Európy a zúčastňuje sa tak globálnych diskusií o zdraví rastlín. EPPO má významnú normalizačnú funkciu, nakoľko prostredníctvom expertov členských štátov pracujúcich v orgánoch EPPO, vypracováva veľký počet noriem pre oblasť prípravkov na ochranu rastlín a pre celý fytosanitárny sektor, resp. pre oblasť rastlinnej karantény.

Organizácia EPPO je rovnocennou organizáciou ku všetkým regionálnym organizáciám ochrany rastlín, ktoré sú zriadené vo všetkých 7 regiónoch FAO po celom svete.

EPPO tiež umožňuje a zabezpečuje výmenu vedeckých informácií medzi svojimi členskými krajinami a organizuje mnoho konferencií a workshopov. Umožňuje medzinárodnú publikačnú činnosť pre vedeckú obec zameranú na fytosanitárny výskum. Sieť EUPHRESCO, ktorá pracuje v rámci EPPO, združuje vedcov v oblasti zdravia rastlín a umožňuje im účasť na medzinárodných výskumných projektoch.

(www.eppo.int)

  1. EuFMD

EuFMD (European Commission for the Control of Foot-and-Mouth Disease - Európska komisia pre kontrolu slintačky a krívačky) sídli v Ríme, v Taliansku (pri FAO).

Komisia spadá pod odbor poľnohospodárstva a ochrany spotrebiteľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo FAO. MO vznikla v roku 1954, kedy bolo zaznamenané enormné šírenie slintačky a krívačky (SLAK). Prvotnou úlohou EuFMD bol boj so SLAKom v Európe a koordinácia národných programov na kontrolu SLAK. Výsledkom bolo, že od roku 1992 bola Európa prvýkrát bez výskytu SLAKu a v tom istom roku sa zastavila každoročná plošná vakcinácia proti SLAKu. Zákaz vakcinácie platí dodnes. V súčasnosti je členom EuFMD 38 krajín. SR má štatút riadneho člena a je zastúpená ústredným riaditeľom ŠVPS SR.

Priebežné získavanie informácií o SLAKu v členských krajinách EuFMD a vo svete, získavanie materiálnej a technickej pomoci v súvislosti s problematikou týkajúcou sa kontroly SLAKu, pomoc pri implementácii Národného plánu pre prípad podozrenia a výskytu slintačky a krívačky na území SR, možnosť využitia vhodných zariadení na typizáciu vírusu SLAKu, možnosť využívania vhodných laboratórií na zabezpečenie rýchlej diagnostiky SLAKu (Svetové referenčné laboratórium), získavanie informácií o zásobách SLAK antigénov a vakcín v členských krajinách ako aj inde vo svete, s možnosťou ich okamžitého použitia, účasť na „Tréningových kurzoch v reálnom čase“ pre veterinárnych inšpektorov členských štátov s cieľom zvýšiť ich odborné znalosti pri riešení ohnísk SLAK, ochrana života a zdravia zvierat a ľudí, zdravotná bezpečnosť potravín, aktívna účasť štátnych veterinárnych lekárov SR na vzdelávacích programoch, kurzoch, pracovných stretnutiach a vedeckých podujatiach organizovaných EuFMD, prístup k odborným a vedeckým publikáciám.

(http://www.fao.org/eufmd)

  1. EUMUCF

EU MUCF (EU Minor Uses Coordination Facility - Koordinačná jednotka EÚ pre oblasť mimoriadnych použití) bola vytvorená v apríli 2015 ako styčný bod medzi EPPO, EK, ČŠ a expertnou skupinou OECD pre minoritné použitia.

Členstvo má pre SR veľký význam, nakoľko minoritné použitia predstavujú v SR, podobne ako aj v iných krajinách EÚ aj mimo EÚ, významný problém. Vzhľadom na celkovú výmeru poľnohospodárskej plochy v SR a na zameranie sa rastlinnej výroby hlavne na obilniny, olejniny a kukuricu je väčšina ostatných pestovaných plodín minoritnými plodinami a adekvátna ochrana týchto plodín je dlhodobo nedostačujúca, napr. v ovocinárstve, v pestovaní zeleniny a pod.

(https://minoruses.eu/)

  1. FOREST EUROPE - Konferencie ministrov o ochrane lesov v Európe

FOREST EUROPE (Ministerial Conference on the Protection of Forests in Europe – Konferencia ministrov o ochrane lesov v Európe) je najvyšším politickým grémiom európskych ministrov zodpovedných za lesné hospodárstvo. Ide o celoeurópsky medzivládny proces, ktorého základným cieľom je podpora realizácie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov v tomto geopolitickom regióne. V rámci ministerského procesu sú prijímané politické záväzky (vo forme ministerských rezolúcií, rozhodnutí a deklarácií) s cieľom maximalizovať príspevok lesov k zdravému životnému prostrediu a spoločenskému a ekonomickému rozvoju európskeho regiónu, ako aj plneniu medzinárodných záväzkov na globálnej úrovni v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.

SR spolu-predsedá procesu FOREST EUROPE od roku 2014 (v rokoch 2014 - 2017 spoločne so Španielskom a od roku 2018 spoločne s Nemeckom). Tieto skutočnosti určujú postavenie politického lídra našej krajiny v tomto procese. Záväzok SR na prevzatie spolu-predsedníctva v procese FOREST EUROPE vyplynul z nášho členstva v hlavnom koordinačnom výbore, ktorý je riadiacim telesom FOREST EUROPE. Záujem SR stať sa členom hlavného koordinačného výboru bol oficiálne prezentovaný ministrom pôdohospodárstva SR na Piatej Konferencii ministrov o ochrane lesov v Európe (november 2007, Varšava) a následne akceptovaný členskými krajinami tohto výboru. Týmto krokom sa SR stala členom uvedeného výboru, čím akceptovala (z úrovne vlády SR zastúpenej ministrom pôdohospodárstva) záväzok na zabezpečenie úloh, ktoré vyplývajú z tohto členstva vrátane spolu-predsedania procesu v rokoch 2014 až 2022, zabezpečenia funkcií sekretariátu procesu v rokoch 2016 až 2020 a organizácie ôsmej konferencie ministrov v roku 2020 (aktuálne v roku 2021).

(https://foresteurope.org/)

  1. ISTA 

ISTA (International Seed Testing Association - Medzinárodná asociácia pre skúšanie osív) je Medzinárodná asociácia pre testovanie osív, ktorá bola založená v roku 1924 počas 4. medzinárodného kongresu testovania osív. Skladá sa z členských laboratórií a subjektov vzorkovania, osobitných členov, mimoriadnych členov a členov z rovnakého odvetvia súkromnej sféry z 83 krajín.

V roku 2019 bolo zaznamenaných 225 členských laboratórií, z toho 138 akreditovaných ISTA a oprávnených vydávať ISTA certifikáty. Členovia ISTA spoločne pracujú na dosiahnutí jednotnosti pri hodnotení kvality semien po celom svete. Členstvo v tejto organizácii je rôznorodou spoluprácou univerzít, výskumných centier a laboratórií na testovanie semien po celom svete. Odborné znalosti sú založené na neziskovej spolupráci medzinárodnej komunity viac ako 400 kompetentných a aktívnych semenných vedcov a analytikov. ISTA pracuje na vývoji štandardných metód testovania osív, vydáva medzinárodne dohodnuté pravidlá pre odber vzoriek a testovanie osív (ISTA Rules), akredituje laboratóriá, podporuje výskum, poskytuje medzinárodné certifikáty a školenia o osivách, uľahčuje obchod s kvalitnými semenami na národnej a medzinárodnej úrovni a je cenným prínosom pre potravinovú bezpečnosť.

Členstvo v ISTA umožňuje udržať úroveň laboratórneho skúšania osív na vysokej medzinárodnej úrovni. Udržanie svetovej úrovne v oblasti semenárskej kontroly a rozvoj medzinárodného obchodu s osivom je možný len za predpokladu udržania podmienok nášho členstva v ISTA, kde sú združené všetky vyspelé krajiny sveta. Prínos členstva v ISTA pre SR je vzhľadom na podmienky pre medzinárodný obchod s osivom najmä v tom, že deklarovanie kvality osiva medzinárodným certifikátom umožňuje našim vývozcom uskutočňovať obchod na príslušnej profesionálnej a ekonomickej úrovni. Účasť akreditovaného laboratória na programe ISTA umožňuje vystavovanie medzinárodných ISTA certifikátov pre výrobcov osív na export do zahraničia. Členstvo súčasne umožňuje sledovať a komunikovať výsledky svetového semenárskeho výskumu a následne ho aplikovať na naše podmienky.

Nevyhnutnosť členstva SR v ISTA vyplýva zo zákonných predpisov SR. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 168/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení neskorších predpisov osoba, ktorá lesný reprodukčný materiál uvádza na trh, vyhotovuje sprievodný list, na ktorom musia byť pre osivo uvedené kvalitatívne charakteristiky osiva. Podľa § 17 vyhlášky 501/2010 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh, tieto charakteristiky určuje laboratórium akreditované na testovanie kvality semien lesných drevín.

(www.seedtest.org)

  1. OIE

OIE (World Organisation for Animal Health - Svetová organizácia pre zdravie zvierat) sídli v Paríži. SR je členským štátom od r. 1993 a má štatút riadneho člena. Delegátom OIE za SR a teda národným kontaktom je od septembra 2010 prof. MVDr. Jozef Bíreš, DrSc., ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky (ŠVPS SR).

OIE je medzivládnou organizáciou zodpovednou za zlepšovanie zdravia a welfare a zdravotnú bezpečnosť zvierat na celom svete. Je uznávaná ako referenčná organizácia Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) a v súčasnosti má celkovo viac ako 180 členských štátov. OIE udržuje stále vzťahy s ďalšími medzinárodnými a regionálnymi organizáciami (napr. FAO, WHO, WTO, Európska Komisia, EFSA, ECDC, Codex Alimentarius) a má regionálne a subregionálne zastúpenie na každom kontinente.

Praktickými prínosmi vyplývajúcimi z členstva je priebežné získavanie informácií o zdravotnom stave zvierat členských krajín OIE, využívanie metód a postupov ochranných a zdolávacích opatrení pri vzniku nákaz zvierat v podmienkach SR, využívanie informácií o nákazách zvierat pre veterinárnu ochranu štátneho územia pri dovoze živých zvierat a živočíšnych produktov do SR, ochrana života, zdravia zvierat a ľudí, zdravotná bezpečnosť potravín, využívanie vedeckej a technickej pomoci, odborného potenciálu OIE pri vykonávaní prevencie a tlmení nákaz, poskytovanie diagnostických referenčných materiálov, možnosti samodeklarácie „bez výskytu nákazy“ ČŠ pre vybrané nozologické jednotky, aktívna účasť štátnych veterinárnych lekárov SR na praktických cvičeniach, kurzoch, pracovných stretnutiach a vedeckých podujatiach organizovaných OIE.

(www.oie.int)

  1. OIV 

OIV (International Organisation of Vine and Wine – Medzinárodná organizácia pre vinič a víno) je medzinárodná medzivládna organizácia vedeckej a technickej povahy. Organizácia v súčasnosti združuje 48 členských štátov z piatich kontinentov, ktoré predstavujú 85% celosvetovej produkcie a 80% spotreby vína vo svete. Tieto štáty prostredníctvom svojho členstva v OIV uznali význam spolupráce a harmonizácie vo vinohradnícko-vinárskom sektore. OIV je špecificky zameraná na vedecké, technické, hospodárske problémy týkajúce sa problematiky sektoru vinohradníctva a vinárstva vo svetovom meradle.

Cieľom organizácie je informovať, pomáhať, harmonizovať, štandardizovať a podporovať sektor vinohradníctva. Na dosiahnutie týchto cieľov OIV pracuje prostredníctvom siete viac ako 1000 expertov z celého sveta. Všetky konečné rozhodnutia OIV sa prijímajú na základe konsenzu členských štátov. Táto činnosť je určená nielen členským štátom, ale aj iným medzinárodným organizáciám (Codex Alimentarius, ISO, ...) a vinohradnícko-vinárskemu sektoru ako celku.

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 a nariadenia Komisie (ES) č. 2019/934 určité rezolúcie, ktoré OIV prijala a uverejnila, ovplyvňujú právo Únie. Z toho dôvodu sa na úrovni EÚ každý rok pred Valným zhromaždením OIV prijíma „Rozhodnutie Rady, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie, pokiaľ ide o určité rezolúcie, o ktorých sa má hlasovať v rámci OIV“.

Na zabezpečenie svojich úloh OIV vydáva a pravidelne aktualizuje svoje strategické dokumenty, ktorými sú Strategický plán OIV, Ročný pracovný program OIV. SR participuje na aktualizácii týchto strategických dokumentov. Svojou publikačnou činnosťou prispieva k odbornému rastu širokého okruhu odborníkov v oblasti vinohradníctva a vinárstva, ako aj v oblasti ochrany ľudského zdravia.

(www.oiv.int)

  1. UNCCD 

Hlavnou úlohou členského štátu UNCCD (United Nations Convention to Combat Desertification - Dohovor OSN pre boj s dezertifikáciou a degradáciou krajiny) je zabezpečiť záväzky vyplývajúce z členstva v UNCCD – Dohovoru Organizácie Spojených národov pre boj s dezertifikáciou a degradáciou krajiny (ďalej len Dohovor).

Podľa uznesenia vlády SR č. 348 z 19.4.2001 a uznesenia NR SR č. 1607 zo 17.9.2001 bol úlohami Národného kontaktného bodu poverený Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy NPPC v Bratislave. Z členstva SR v Dohovore vyplýva povinnosť členského štátu zabezpečiť činnosť národného kontaktného bodu zodpovedného za odborné a administratívne aktivity vrátane účasti na vybraných podujatiach organizovaných Sekretariátom Dohovoru, jednotlivými komisiami a na zasadnutiach Pracovnej skupiny pre medzinárodné environmentálne záležitosti, časť dezertifikácia (WPIEI) pri Rade EÚ.

Dohovor je jediná medzinárodná, právne nezáväzná dohoda upravujúca problematiku udržateľného manažmentu krajiny a pôdy. Zároveň adresuje prepojenie medzi životným prostredím a rozvojom spoločnosti. Podstatou členstva v UNCCD je fakt, že SR sa chce aktívne zapájať do ochrany životného prostredia a do riešenia problematiky degradácie a dezertifikácie krajiny, čo sú fenomény aktuálne pozorované aj u nás. Hlavne dezertifikácia, resp. výskyt sucha je v dobe evidovaných javov klimatickej zmeny stále viac a viac narastajúci problém. UNCCD úzko spolupracuje s Európskou komisiou v oblasti ochrany životného prostredia a spoločného boja proti jeho devastácii. UNCCD sa taktiež zaoberá problematikou neutrality degradácie krajiny (LDN), ktorej cieľom je dosiahnuť, aby sa množstvo a kvalita produktívnych a zdravých pôdnych zdrojov, globálne ako aj na lokálnej úrovni, minimálne zachovalo, ak nie znásobilo. Prostriedkom na dosiahnutie LDN sú osvedčené postupy udržateľného poľnohospodárskeho pôdneho manažmentu vo väzbe na ciele udržateľného rozvoja (SDGs) Agendy 2030, i ostatné ciele viacerých medzinárodných dohovorov.

SR podpísala Dohovor ako krajina, ktorá si uvedomuje dôležitosť týchto snažení hlavne v súvislosti s princípmi udržateľného rozvoja Agendy 2030.

(www.unccd.int)

  1. UPOV

UPOV (The International Union for the Protection of New Varieties of Plants - Medzinárodná únia na ochranu nových odrôd rastlín) je MO, ktorej hlavné úlohy spočívajú v zabezpečovaní a koordinácii právnej ochrany nových odrôd rastlín na základe UPOV Dohovoru a identifikácia a napĺňanie potrieb a priorít jednotlivých členských štátov na základe udržiavania diskusných fór. Členskú základňu UPOV momentálne tvorí 76 členov. Členmi Únie sú aj medzinárodné organizácie EÚ a ARIPO (Africká organizácia duševného vlastníctva). UPOV riadi program monitorovania zákonných pravidiel týkajúcich sa ochrany nových odrôd rastlín na celom svete, ktoré by mali byť v súlade s Dohovorom. Technické aspekty UPOV systému ochrany odrôd rastlín a monitorovanie nových vyvíjajúcich sa technológií spočíva v posilňovaní praktík a procedúr v štandardných metódach a testovaní spojených so skúšaním nových odrôd rastlín, vrátane využívania informačných technológií a kde je to nevyhnutné aj biochemických a molekulárnych techník. Ďalšou úlohou UPOV je podpora medzinárodnej diskusie a výmeny informácií týkajúcich sa génového inžinierstva, biotechnológie a ďalších rozvíjajúcich sa metód u rastlín, právnej ochrany odrôd rastlín a udeľovaní šľachtiteľských práv.

(www.upov.int)

  1. zSC

zSC (EU Central Zone Steering Committee - Zonálny riadiaci výbor centrálne zóny EÚ) koordinuje prerozdelenie povinností medzi zónami aj v rámci zóny, zaoberá sa alokáciou členských štátov pre hodnotenie konkrétnych prípravkov na ochranu rastlín, pričom rešpektuje vôľu žiadateľa a zároveň berie do úvahy kapacity jednotlivých členských štátov. Prediskutováva všeobecné otázky týkajúce sa účinnosti systému, participuje na vypracovaní relevantných usmerňovacích dokumentov, podieľa sa na harmonizácii národných hodnotení rizika v rámci zóny, zabezpečuje transparentnosť a informuje o svojej činnosti všetky členské štáty v zóne.

Je zložený zo zástupcov členských štátov danej zóny. Rokovania zSC sa konajú raz za dva mesiace formou telekonferencie a raz ročne stretnutím v krajine, ktorá predsedá riadiacemu výboru. Predsedajúca krajina zSC sa mení každý rok, pričom predsedníctvo v zSC je na základe dobrovoľnosti. Predsedajúci štát organizuje telekonferencie a osobné stretnutia, pripravuje program a zápis z telekonferencií a stretnutia a sprístupňuje ich ostatným členským štátom v zóne. Zároveň sa zúčastňuje rokovaní interzonálneho riadiaceho výboru, zabezpečuje aktualizáciu prehľadu zonálnych žiadostí, spracováva pripomienky k dokumentom a zabezpečuje ich prediskutovanie na zSC.

(www.ctgb.nl)