Facebook Statistics
Značka Kvality

Aktuality

Jelene a medvede z Poľany využívajú eurofondy

28-07-2015

„Mišo, poď sem!“ a na povel dobehne k nohe lesníka z Lesnej správy Kyslinky na Poľane Miroslava Rakytu diviak. Hodí sa pred ním na chrbát a nechá sa škrabkať na bruchu ako pes. Pán Rakyta k diviakovi iných ľudí nepúšťa. Je to divé zviera, ktoré si našlo k nemu cestu na Lesnú správu v Kyslinkách na Poľane, kde pán Rakyta pôsobí už 22 rokov: „Mišo na pekáč nepôjde, je to člen rodiny. Vždy sa na noc z lesa sám k nám vráti.“

Na Odštepnom závode Kriváň Lesov SR, štátny podnik, vďaka podpore z Európskeho fondu regionálneho rozvoja realizovali v rámci Programu cezhraničnej spolupráce s maďarskými lesníkmi z Ipeľských lesov, akciovej spoločnosti projekt s názvom Spoločne za zachovanie prírodných hodnôt na území Poľany a Börzsöny.

„Faktom je, že zvieratá, ak nenájdu dosť potravy v prirodzenom prostredí, idú ju hľadať inde,“ vysvetľuje Riaditeľ Odštepného závodu Kriváň Ing. Pavol Kráľ: „Stalo sa nám, že sme mali medveďa s čipom, ktorého sme monitorovali. Celé leto bol v kukuričnom poli. Kmital hore – dolu do lesa a späť do poľa, lebo vyprázdniť sa chodil do lesa, kým v kukurici spal a žral. Vypásol sa tak, že na jeseň mal 250 kíl.“

Maďarskí a slovenskí lesníci sa doteraz stretávali na územiach svojich katastrov viac sporadicky. Vedúci odboru projektov EÚ Ing. Jozef Zatlukal z Lesov SR, š. p. hovorí:  „Vďaka projektu sa naša spolupráca s maďarskými lesníkmi dostala na vyššiu úroveň pri ochrane zvierat, akými sú u nás šelmy medveď, vlk, rys, či jeleňovitá zver a v Maďarsku aj muflóny.“

Pracovné stretnutia prehĺbili vzťahy, veď Poľana a pohorie Börzsöny blízko susedia, čiže zver migruje. Generálny riaditeľ Ipeľských lesov, a. s. Ing. László Kiss vysvetľuje podstatu projektu: „Šlo nám o ochranu zveri pred nedostatkom prirodzenej potravy. Snahou bolo dosiahnuť optimálny počet, vekovú štruktúru a dobrý zdravotný stav zvierat s ohľadom na prírodné podmienky.“

Riaditeľ Pavol Kráľ ho dopĺňa: „Ak nemá zver dostatok potravy v lesoch, kde sa zdržuje, migruje nižšie na polia, kde sa často stáva obeťou pytliakov, či mechanizmov.“

Tento problém je najvypuklejší v zime, keď na Poľane napadnú aj dva metre snehu. Ak zvieratá nenájdu dostatok vhodnej kvalitnej potravy v prirodzenom lesnom prostredí, idú ju hľadať do nižších polôh. V rámci projektu zrekonštruovali 59 kilometrov chodníkov pre zver.

Poľana patrí medzi biotopy európskeho významu a jej vrchná časť sa nachádza v 5. stupni ochrany, kde už lesníci nezasahujú do prírodných procesov: „Červená značka oddeľuje les od nami spravovaného územia a od oblasti, kde sú lesy v prirodzenom stave,“ ukazuje Pavol Kráľ a dodáva: „Poľana má sopečný pôvod a obvod jej krátera má 12 kilometrov. Ide o unikátne rastlinstvo a faunu, aké sa tu zachovali a sú jedinečné nielen na Slovensku.“

V nadmorskej výške nad tisíc metrov, ale aj oveľa nižšie, nie je žiadnym prekvapením, ak narazia lesníci na medveďa. Výrobný námestník Odštepného závodu Kriváň Ing. Pavel Hriň upozorňuje: „Na 1500 hektárov by mal žiť najviac jeden medveď. Poľana má aj s poľovnými revírmi 25 tisíc hektárov, čiže by ich tu malo byť najviac okolo dvadsať kusov. Pri sčítavaní zveri sme však narátali opakovane na Poľane až do sto jedincov.“

Aj to je, ako zdôrazňuje pán Hriň, vizitka dobrej práce lesníkov. Tí už medveďov poznajú podľa výzoru tváre, či iných čŕt a tridsiatim siedmim z nich už dali aj mená. Najstarší je Maximus, ktorý váži odhadom okolo 300 kíl.

Poľovný referent z Odštepného závodu v Kriváni Ing. Ján Nôžka jedného medveďa aj vo svojej horárni vychoval: „Túlal sa bez matky asi dva týždne. Keď začal obťažovať ľudí, tak som ho vzal k sebe, mal vtedy asi štyri kilá. Vyrástol pri horárni, kam som mu každý deň dával mlieko a mäso na jednom mieste. Potom odišiel do lesa. Nepúšťal som k nemu iných ľudí, aby si neprivykol a mohol sa ešte do prírody vrátiť.“

To sa aj podarilo a Minimus, ako ho pán Nôžka nazval, sa potom už vyše roka neukázal. Zostali mu po ňom zaujímavé fotografie, ako sa kamarátsky spolu v snehu pasovali, keď už medveď vyrástol. Na jar bol oveľa statnejší a vykŕmenejší, než iné mláďatá a dokázal sa v lese už uživiť sám.

Riaditeľ závodu v Kriváne Pavol Kráľ vie pútavo rozprávať o význame ochrany zveri a hodnôt v tomto prírodnom prostredí: „Poľanský jeleň je veľmi kvalitný. Preto na zlepšenie genetického materiálu ho vyvážame aj do zahraničia. Už roky ho dodávame do českých lesov, ale aj do Poľska.“ Preto v prirodzenom lesnom prostredí na Poľane majú zriadenú genetickú zverničku.

Na Poľane žije okolo tisíc kusov jeleňovitej zveri a viac škôd ako medveď tu lesníkom robia podľa pána Hriňa vlci: „Registrujeme tu až dve svorky vlkov, ktoré nám strhnú ročne až tridsať percent jeleňovitej zveri.“ Čiže takmer tristo kusov, čo je dosť veľké číslo. Vlkov však nelovia na žiadosť poľských partnerov, ktorí dúfajú, že časom vlci z nášho regiónu budú migrovať aj k nim, keďže v Poľsku už vlkov ako my nemajú.

V rámci projektu sa v neďalekom pohorí Börzsöny však nevybudovali len chodníky pre zver na migráciu zvierat ako na Poľane. Maďarskí lesníci tu zrevitalizovali 15 umelých vodných biotopov, postavili 14 nových kŕmnych zariadení, 62 soľníkov, umiestnili 62 programovateľných automatických kŕmnych zariadení. Tie dokážu vydávať krmivo v lese pomocou naprogramovania vždy v určený čas cez deň a lesníci doplnia zásoby krmiva raz za 3 až 5 týždňov, takže nerušia zver v jej prirodzenom prostredí. Automatické kŕmne zariadenia majú na maďarskej strane na každých 350 hektárov jedno. Zároveň sa rozmiestnilo 62 fotopascí a podarilo sa zrevitalizovať, vytvoriť a udržať mokrade s bahniskami pre zvieratá, ktoré sa tu v nich zbavujú parazitov.

„Voda na Poľane je veľmi dôležitá,“ zdôrazňuje riaditeľ závodu v Kriváni Pavol Kráľ: „Vyviera tu množstvo pramienkov.“ Z projektu preto renovovali a postavili až 32 nových studničiek s válovmi, z ktorých sa môže zver pohodlne napiť.

Referent technickej prípravy výroby a eurofondov z Odštepného závodu Kriváň Ing. Štefan Sarvaš nosí do soľníkov zvieratám kamennú soľ: „Získavajú z nej dôležité minerály, aby v lepšej kondícii prežili zimu.“

Škodu však robia medvede. Referent odboru projektov EÚ z Lesov SR, š. p. Ing. František Kráľ ukazuje, kam až na novom senníku si urobila šelma svoju značku: „Takto si medvede značkujú svoje teritórium, pričom nové stavby hneď ničia.“

Práca s divými zvieratami je pre všetkých náročná. Lesníci aj ochranári majú spoločný záujem, hoci sa to často prezentuje, akoby boli v spore. Ako zdôrazňuje riaditeľ Odštepného závodu Kriváň Pavol Kráľ: „Pri tomto projekte sme spolupracovali aj s odborníkmi z Chránenej krajinnej oblasti Poľany. Pôvodne sme z projektu mali osadiť desať náučných tabúľ o prírodných hodnotách pre turistov, ale v spolupráci s ochranármi sa nám ich podarilo osadiť až dvadsať.“

„Na tabuliach sme mali povinnosť uvádzať texty v slovenčine a maďarčine,“ dopĺňa informáciu referent z odboru projektov EÚ z Lesov, š. p. František Kráľ: „Lenže turisti sem chodia aj zo zahraničia, tak sme pridali aj anglické texty.“

Nie je žiadna zvláštnosť stretnúť na Poľane cyklistov. „Je tu krásne,“ vyznáva sa Štefan Ďurica z Hriňovej: „Už dva roky jazdím na bicykli po Poľane, kam chodí pravidelne veľa turistov.“

Pán Zatlukal z odboru projektov EÚ túži po vybudovaní protipožiarnej nádrže práve pri Kyslinkách, „aby sme mali v prípade potreby zásobáreň vody pre vrtuľníky, či pre hasičské autá, keby došlo k požiarom na Poľane.“

Na Kyslinkách stretnete aj mamičky s detskými kočiarmi, keďže tu pôsobia v horárňach spolu s manželmi – lesníkmi. „Žije sa tu lepšie ako v meste,“ tvrdí presvedčivo Ing. Lucia Komorová na prechádzke s dcérkou 14 mesačnou Jankou. Na projekt s maďarskými lesníkmi, na ktorý získali slovenskí lesníci prostriedky, hovorí: „Vždy je dobré, keď prídu peniažky, za ktoré sa chránia a zveľaďujú stavy zvierat, kým tá zver tu ešte je.“

Z projektu sa postavilo aj deväť veľkokapacitných zásobníkov na objemové krmivo a osem krytov na dužinaté krmivo, čo sú vlastne pivnice vysoko v horách, kde sa na zimu uskladňuje mrkva, kaleráby, repa, či ďalšie plody na prikrmovanie zvierat v zime. Sú zateplené a udržujú stabilnú teplotu, aby sa zásoby nepoškodili.

 „V rámci projektu sa nám podarilo vysadiť aj stovky plodonosných drevín,“ ukazuje František Kráľ na oplotené mladé stromčeky jabloní a jarabiny vysoko na svahu Poľany. Tak získajú zvieratá aj čerstvé ovocie, aby mali lepšiu výživu.

Ako zdôrazňuje riaditeľ závodu v Kriváni Pavol Kráľ: „Lúky na Poľane kosíme, kým je tráva mladá a plná vitamínov. Kvalitné seno dokáže v zimných mesiacoch udržiavať zvieratá v dobrej kondícii, aby vydržali do najbližšej jari.“

Preto má výstavba nových senníkov veľký význam. Ako dodáva pán Sarvaš: „Senník má kapacitu päť ton a betónový podklad zabezpečí, aby sa potrava nemiešala s rozbahnenou zemou, čím sa zvýšili aj hygienické podmienky pre zvieratá.“

Platí, čo o projekte s maďarskými lesníkmi hovorí šéf Odštepného závodu v Kriváni Pavol Kráľ: „Nebyť zdrojov z európskych fondov, nemohli by sme toľko investovať do zmien podmienok života zvierat v lese a ochrániť tak prírodné hodnoty.“

A to je aj celý zmysel tohto projektu, ktorý bol realizovaný na viac ako 20 tisícoch hektároch Poľany a dvadsiatich tisícoch hektároch pohoria Börzsöny v Maďarsku.

Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007 – 2013

Prioritná os 2 – Životné prostredie, ochrana prírody a dostupnosť

2.2.1. Spoločná starostlivosť o prírodné prostredie

Cieľ projektu: Podpora aktivít na ochranu prírodných hodnôt a tiež zvýšenie povedomia v oblasti ochrany prírody.

Projekt:
Spoločne za zachovanie prírodných hodnôt na území Poľany a Börzsöny

Partneri
Lesy SR, štátny podnik
Ipoly Erdö Zártkörüen Müködő Reszevénytársaság

EÚ zdroje
614 313,77 eur

Začiatok a ukončenie realizácie projektu
10/2012 – 09/2014

Kontakty:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Dobrovičová 12
812 66 Bratislava
tel: 00421 2 59 26 61 11
fax: 00421 2 59 26 64 35
www.mpsr.sk

Sekcia riadenia programov regionálneho rozvoja
Prievozská 2/B
825 25 Bratislava 26
http://www.husk-cbc.eu/


Harmonogram ministra
AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Projekty podporované z fondov EÚ
Školský program
Agromapy
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
PRH 2021-2027
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Bestslovakfood