Mičovský vyzval poľnohospodárov k vážnej zmene agrárnej krajiny
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský zavítal na Salaš Pružina, kde sa miestna farmárka Oľga Apoleníková zameriava na chov oviec, rastlinnú výrobu, finalizáciu maku a ovčích produktov. Z miesta, ktoré predstavuje pomyselnú ideu slovenského poľnohospodárstva a spojitosti prvovýroby s finalizáciou produktov, vyzval šéf agrorezortu všetkých farmárov k vážnej zmene agrárnej krajiny, ktorá by mala byť prínosom pre celú spoločnosť.
Zo Salašu v Pružine, ktorý sa zameriava na chov oviec, pestovanie maku a ďalších plodín, z ktorých následne vyrába kvalitné produkty, vzniesol minister Ján Mičovský vážnu požiadavku na poľnohospodárov. „Vážení poľnohospodári, ľudia ktorí nás živíte, prosím Vás, majte na mysli pôdu, ktorá Vám umožňuje vyrábať Vaše produkty. Teraz, keď prichádza doba osevných postupov, zakladania novej úrody na budúci rok, osievajte tak, aby parcely s jednou plodinou neboli väčšie ako 50 ha a v prípade plôch ohrozených eróziou pôdy, to nebolo viac ako 30 ha. Vyzývam všetkých poľnohospodárov k zmene našej agrárnej krajiny, aby jednotlivé parcely oddeľovali striedaním plodín alebo vysádzaním biopásov, stromoradí, alejí, aby vytvárali vetrolamy, aby budovali vodozádržné prvky a ďalšie opatrenia, ktoré prospejú krajine. Ak bude ochota farmárov pestovať pestrejšiu skladbu plodín, zvýši sa aj naša sebestačnosť,“ vyzval minister Mičovský.
Už niekoľko rokov sú slovenské polia uniformné a prevláda tu pestovanie monokultúr na veľkých výmerách (obilie, repka a kukurica). Cieľom ministra je zmena farieb našej krajiny a zlepšenie biodiverzity. Približne 516 700 ha výmery ornej pôdy z celkovej výmery 1,3 mil. ha je obhospodarovaných v celkoch väčších alebo rovných 50 ha.
„Blíži sa jeseň a čaká nás osev ozimín. Chceme, aby poľnohospodári už pri oseve ozimín použili systém zmenšovania parciel osiatych jednou plodinou. Naším cieľom je zlepšiť naše prostredie a upraviť osevné postupy, čím by poľnohospodári prispeli k zvýšeniu kvality života v krajine. Zvýšenie rôznorodosti pestovaných plodín dosiahneme podporou živočíšnej výroby. Už teraz máme nástroje na zlepšenie biodiverzity v krajine napr. greening,“ uviedol Martin Nevolný, generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva MPRV SR.
Podľa agrorezortu je dôležité pôde vrátiť to, čo z nej berieme a do krajiny investovať tak, aby ju bolo možné zachovávať aj pre budúce generácie zdravú, kvalitnú a úrodnú. Pôda je živý organizmus, nenahraditeľné bohatstvo národa, a tak by k nej mali obhospodarovatelia aj pristupovať. Rozčlenenie veľkých parciel (najmä parciel s výmerou nad 50 ha) na poľnohospodárske parcely s menšou výmerou, je jedným z predpokladov pre zlepšenie štruktúry pôdy, úrodnosti pôdy a predovšetkým k rastu biodiverzity a dôležité pre udržanie vody v krajine.
„Chceme poľnohospodárov, ktorí budú prispievať k obžive slovenského obyvateľstva, ktorí budú prínosom pre Slovensko. Poľnohospodárov, akých vidíme aj dnes tu v Pružine. Je pre mňa potešením, že výzva na zmenu krajiny mohla odznieť práve z tejto farmy. Pre takýchto poľnohospodárov so zemou za nechtami, urobím všetko, čo bude v mojich silách,“ uviedol Ján Mičovský, šéf agrorezortu.
Prvky zelene prinesú lepšie výsledky v boji proti klimatickým zmenám, ktoré už dnes výrazne ovplyvňujú aj slovenské pôdohospodárstvo. Prevencia je základ a v poľnohospodárstve je takáto prevencia nevyhnutná.
Zmenšenie veľkých poľnohospodárskych parciel umožňuje vytvorenie medzí, stromoradí a biokoridorov. Vznik týchto krajinných prvkov je plne v súlade s Krížovým plnením. Krajinné prvky súčasne vytvárajú stabilné oblasti ekologického záujmu (OEZ) v rámci poľnohospodárskych postupov, prospešných pre klímu a životné prostredie. Tieto plochy sa môžu zaradiť do povinnej výmery 5 % OEZ, čo súčasne s diverzifikáciou plodín napĺňa požiadavky Greeningu. Medze a stromoradia navyše plnia:
- pôdoochrannú funkciu – ochrana pôdy pred vonkajšími deštrukčnými procesmi, akými sú vodná a veterná erózia (zvetrávanie), snehové lavíny, zosuvy a pod.,
- hydrickú – vplyv na hospodárenie s vodou, napríklad reguláciou vsakovania atmosférických zrážok a vyrovnávaním celkovej bilancie vody v prírode,
- klimatickú funkcia – vplyv na mikroklímu prostredia, napríklad znižovaním výparu z pôdy, znižovaním transpirácie, zvyšovaním relatívnej vzdušnej vlhkosti, zvyšovaním kondenzácie vodných pár, zmierňovaním teplotných extrémov, priaznivým pôsobením na prúdenie vzduchu, zachytávaním prachu a pod.,
- biotickú – zachovanie rozmanitosti rastlín, živočíchov, mikroorganizmov a vytvorenie podmienok pre ich existenciu vhodnými vegetačnými úpravami a formáciami.
Mičovský zároveň poukázal aj na potrebu spolupráce poľnohospodárov s poľovníkmi. Aj v boji s obrovským problémom, akým je africký mor ošípaných, komplikujú obrovské výmery niektorých plodín, snahu poľovníkov o znižovanie počtov diviačej zveri. Je v záujme samotných poľnohospodárov, ak chcú jednak znížiť škody, ktoré im zver spôsobuje, ako aj ochrániť chovy ošípaných, aby pristúpili k prekoseniu parciel s vysokými plodinami. Je dôležité, aby poľnohospodári po dohode s poľovníkmi vytvorili v poraste prieseky, na ktorých by mohli poľovníci intenzívne a efektívne loviť zver, ako aj aby v kontakte s lesom siali nízko rastúce porasty.
MPRV SR plánuje obmedzenie výmery pestovania monokultúr zaradiť aj do legislatívy a zároveň chce motivovať poľnohospodárov k týmto krokom aj podpornými mechanizmami. Vedenie MPRV SR však verí, že sa nájde dostatok poctivých poľnohospodárov už dnes a dobrovoľne ukážu, že im na tejto krajine záleží a myslia aj na budúcnosť.