Slovensko je v strukovinách sebestačné
Podľa údajov Štatistického úradu SR zverejnených v Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve SR za rok 2021 (tzv. Zelená správa) vzrástla produkcia strukovín celkovo na 29 248 t, čo je nárast oproti minulému roku o 3 816 t. Za nárast produkcie môže najmä zvýšená zberová plocha, ktorá bola v sledovanom roku 13 295 ha, čo je oproti predošlému roku o 2 601 ha viac. Tieto čísla majú priaznivý vplyv na nárast celkovej strukovinovej sebestačnosti na Slovensku, ktorá dosiahla v roku 2021 výšku 120 %, čo predstavuje 6 percentný nárast oproti minulému roku.
V uplynulom roku sa na Slovensku, vďaka nárastu zberových plôch dopestovalo 15,36 tisíc t strukovín určených na ľudskú spotrebu, ako sú hrach jedlý, fazuľa, šošovica, cícer. Kŕmne strukoviny – hrach kŕmny, peluška kŕmna, vika siata, lupina siata, bôb a ostatné zmesi – predstavujú 59 % podiel na osevných plochách strukovín na zrno a dosiahli produkciu 13,89 tis. ton. Najrozšírenejším pestovaným druhom strukovín na Slovensku je hrach (kŕmny aj jedlý), podiel ktorého na osevných plochách strukovín na zrno v posledných rokoch rastie a v roku 2021 dosiahol takmer 81 % podiel. Hrach je poľnohospodárskou komoditou patriacou medzi plodiny, v ktorých Slovensko dosahuje najvyššiu sebestačnosť meranú z podielu domácej produkcie na celkovej domácej spotrebe. Tá bola, na základe informácií Zelenej správy, v prípade hrachu v minulom roku takmer 152 %. Pre porovnanie v prípade fazule a šošovice sa sebestačnosť pohybuje na úrovni 2,4 % a 7,6 %.
Strukoviny, hoci sú často nedoceňovanými druhmi poľnohospodárskych plodín, vynikajú cennými biologickými a agronomickými vlastnosťami. Sú významným zdrojom bielkovín potrebných pre humánnu výživu, ako aj pre výživu hospodárskych zvierat. Pôsobia melioračne na podorničnú vrstvu pôdy a sú veľmi vhodnou plodinou na zelené hnojenie. Vo svojej produkcii sústreďujú veľké množstvo živín, najmä draslíka a vápnika. Pozitívna je aj ich schopnosť biologickej fixácie vzdušného dusíka a zlepšenie fyzikálnych vlastností pôdy ako sú napríklad štruktúrny stav pôdy alebo vodný režim.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pripravuje Zelenú správu každoročne od roku 1993. Tú najnovšiu nájdete na: https://bit.ly/3Pjy2gY.
