Štátny tajomník M. Kováč sa zúčastnil rokovania Rady ministrov AGRIFISH v Bruseli
V pondelok, 26. septembra 2022 sa európski poľnohospodárski ministri stretli v Bruseli na zasadnutí Rady AGRIFISH, na ktorom Slovensko zastupoval štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Martin Kováč. Delegácie sa okrem diskusie o aktuálnom stave vývozov poľnohospodárskej produkcie z Ukrajiny venovali aj problematike veľkých mäsožravcov, návrhu smernice o priemyselných emisiách, ako aj udržateľnému používaniu prípravkov na ochranu rastlín.
Štátny tajomník Kováč počas debaty o vývozoch z Ukrajiny privítal nedávne odblokovanie čiernomorských prístavov, ktoré umožní pokračovanie exportu obilia, zároveň, aj vzhľadom na nevyspytateľnosť ruských rozhodnutí, zdôraznil dôležitosť fungovania koridorov solidarity. V tejto súvislosti však pripomenul, že ukrajinská produkcia nesmie zostávať na trhu EÚ a vytvárať tak dodatočný tlak na našich poľnohospodárov.
Rada ministrov sa venovala aj rastúcej populácii veľkých šeliem a jej vplyvu na poľnohospodárstvo a vidiek. Podľa Kováča: „poľnohospodári v Únii sú dnes v náročnej situácii z dôvodu nárastu nákladov na produkciu v podobe neúmerne vysokých cien energií, pohonných hmôt, hnojív a krmív. Ďalšie náklady na zabezpečenie stád proti veľkým šelmám a škody, ktoré aj napriek vynaloženému úsiliu veľké šelmy na zvieratách spôsobujú, prispievajú k tomu, že farmári zanechávajú chov hospodárskych zvierat. Ochranné opatrenia a kompenzácie škôd chovateľom vnímam ako riešenie následkov tohto stavu, nie príčiny“. Štátny tajomník preto spolu s ďalšími 6 členskými štátmi vyzval Komisiu na hľadanie harmonizovaného legislatívneho a praktického riešenia, čo si podľa neho bude vyžadovať spoluprácu odborníkov, chovateľov, autorít zodpovedných za ochranu životného prostredia a tiež tých, ktorých prioritou je potravinová bezpečnosť a kvalita života na vidieku.
Ministri sa tiež venovali legislatívnemu návrhu Komisie o trvalo udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín, ktorého cieľom je zredukovať používanie chemických pesticídov a z nich vyplývajúce riziko. Slovensko v tejto súvislosti, spolu s ďalšími 22členskými štátmi, podporilo iniciatívu Poľska na dopracovanie analýzy dopadu tohto nariadenia na sektor. „Sme presvedčení, že reálne dopady navrhovaných opatrení a obmedzení treba dôkladne zvážiť aj z pohľadu potravinovej bezpečnosti EÚ, potenciálnych nových krízových situácií a možnej závislosti na dovozoch. Je nevyhnutné, aby diskusia o návrhu vychádzala z reálnej znalosti situácie“, doplnil Kováč.
Predmetom diskusie bol aj návrh revízie smernice o priemyselných emisiách, ktorý sa týka monitorovania emisií z priemyselných zariadení s vysokým rizikom znečistenia. Navrhované zmeny, ktoré po novom v časti venovanej poľnohospodárstvu, rozširujú pôsobnosť smernice zo sektora hydiny a ošípaných aj na chovateľov hovädzieho dobytka, neboli pozitívne prijaté zo strany poľnohospodárskych ministrov. Podľa Kováča si Slovensko: „uvedomuje potrebu plnenia klimatických cieľov, je však nevyhnutné hľadať rovnováhu medzi environmentálnymi ambíciami a ekonomickými možnosťami poľnohospodárskeho sektora. Na našich farmárov sa ukladá stále viac a viac požiadaviek, mali by sme si však uvedomiť, že ich hlavnou úlohou aj naďalej zostáva produkcia potravín“. Slovenské obavy sa okrem rozšírenia rozsahu smernice na hovädzí dobytok týkajú najmä navrhovaného limitu pokrytia na úrovni 150 dobytčích jednotiek, ktorý neberie do úvahy špecifiká jednotlivých členských štátov. „Slovensko má historicky veľkú štruktúru fariem čo znamená väčší dopad revízie na našich chovateľov. Nový limit by sa u nás dotkol takmer 12% z celkového počtu fariem, ktoré by boli vystavené dodatočným požiadavkám a mnohokrát neúnosným finančným nákladom“, uviedol štátny tajomník Kováč.