Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

V estónskom meste Tartu sa v dňoch 13. – 14. októbra 2022 pod záštitou Ministerstva pre vidiecke záležitosti Estónska a krajín Východného partnerstva konala medzinárodná konferencia na tému cirkulárnej bioekonomiky. Slovenskú delegáciu viedol štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Martin Kováč. Jednotlivé delegácie si okrem účasti na panelových diskusiách vymenili poznatky z oblasti biohospodárstva pri rokovaní za okrúhlym stolom, ktoré zorganizoval estónsky minister Urmas Kruuse.  

V úvode svojho vystúpenia štátny tajomník Kováč priblížil problematiku udržateľných uhlíkových cyklov a vyzdvihol význam pôdy ako kľúčového zdroja pri zabezpečení uhlíkovej neutrality, s čím sa v ďalšej časti rokovaní stotožnili aj ostatné delegácie. Štátny tajomník Kováč ďalej spomenul niekoľko aktivít, ktoré v oblasti biohospodárstva podniká rezort pôdohospodárstva na národnej úrovni: „Na pôde MPRV SR sme začiatkom tohto roka vytvorili Riadiaci výbor pôdohospodárskej znalostnej bázy NEXUS so sústavou šiestich pracovných skupín, ktoré sa venujú rozpracovaniu viacerých komplexných projektových úloh. Jedným z výstupov je aj zostavenie legislatívneho návrhu zákona o Klimatickom fonde pre pôdu, ktorým chceme dosiahnuť rozšírenie štátnej politiky v oblasti ochrany pôdy, čím sa zabezpečí širokospektrálny prístup k manažmentu vody, pôdy, vegetácie a potravín s priaznivým dopadom na manažment energie v krajine a ozdravovanie klímy. ”    

Jednotlivé delegácie sa zhodli, že dôležitosť cirkulárnej bioekonomiky z roka na rok narastá a tento trend budeme pozorovať aj v nasledujúcich rokoch. Vzhľadom na túto skutočnosť volajú po vzájomnej spolupráci nie len v rámci EÚ27, ale aj naprieč krajinami Východného partnerstva. Podľa Kováča: „Slovensko plne podporuje spoluprácu krajín EÚ a Východného partnerstva. Radi našim partnerom poskytneme naše skúsenosti a poznatky v oblasti integrovaného manažmentu vodných zdrojov a pôdneho fondu, ktoré budú zveľaďovať pôdu ako vodnú a uhlíkovú banku krajiny. Zároveň je potrebné využiť všetky dostupné možnosti financovania zo zdrojov EÚ, ako napríklad Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+).“