Baktérie rezistentné voči bežne používaným antimikrobiálnym látkam sa stále často vyskytujú u ľudí a zvierat
V správe, ktorú 6.3.2023 vydalo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) sa uvádza, že rezistencia voči bežne používaným antimikrobiálnym látkam u baktérií rodu Salmonella a Campylobacter sa často vyskytuje u ľudí aj zvierat. Simultánna rezistencia voči kriticky dôležitým látkam antimikrobiálneho charakteru určených pre ľudí však bola vo všeobecnosti zistená na nízkej úrovni, s výnimkou niektorých typov Salmonella spp. a Campylobacter coli v niektorých krajinách.
„Antimikrobiálna rezistencia je jednou z najväčších hrozieb, ktorým čelíme na celom svete a ktoré postihujú ľudí, zvieratá a životné prostredie. Kľúčom k riešeniu tohto zložitého problému zostáva spolupráca. V našej práci stelesňujeme prístup „One Health“, ktorý uznáva úzke prepojenie a vzájomnú závislosť zdravia ľudí, zvierat, rastlín a širšieho životného prostredia,“ uviedli v spoločnom vyhlásení vedúci vedeckí pracovníci ECDC a EFSA Mike Catchpole a Carlos Das Neves.
V niekoľkých krajinách sa zaznamenali povzbudivé trendy, nakoľko bolo zistené zvýšenie podielu baktérií pochádzajúcich zo zvierat určených na produkciu potravín, ktoré boli citlivé na všetky testované antimikrobiálne látky. Okrem toho sa znižuje aj prevalencia E. coli produkujúcich betalaktamázy s rozšíreným spektrom (ESBL) a AmpC betalaktamázy (AmpC).
V období rokov 2013 – 2021 sa vo viacerých krajinách pozoroval aj pokles odolnosti baktérií rodu Salmonella pochádzajúcich od ľudí voči ampicilínu a tetracyklínu. Prejavilo sa to najmä u S. Typhimurium, ktorý sa bežne spája s ošípanými a teľatami a je často multirezistentný. Údaje tiež poukazujú na klesajúce trendy v rezistencii Campylobacter jejuni pochádzajúceho od ľudí a brojlerov voči erytromycínu.
Tento typ antimikrobiálnych látok je veľmi dôležitý pri liečbe kampylobakteriózy.
V správe sa však uvádza aj rastúci trend v miere rezistencie S. Enteritidis a C. jejuni voči ciprofloxacínu u ľudí v rovnakom období. Väčšinu prípadov salmonelóz a kampylobakterióz u ľudí spôsobujú práve tieto baktérie.
Podobné trendy sa pozorovali aj u C. jejuni pochádzajúceho z brojlerov v rokoch 2009 – 2020, kedy sa vo viacerých krajinách zvýšila rezistencia voči ciprofloxacínu. Miera rezistencie voči ciprofloxacínu u Campylobacter spp. je v súčasnosti taká vysoká, že túto látku antimikrobiálneho charakteru už nemožno odporúčať pri liečbe závažných kampylobakterióz u ľudí.
Výskyt E. coli rezistentných voči karbapenémovým antibiotikám je rovnako u zvierat určených na produkciu potravín ako aj u ľudí naďalej zriedkavý. Keďže karbapenémy sa považujú za skupinu antimikrobiálnych látok poslednej voľby, akékoľvek zistenia o rezistencii zoonotických agens voči nim sú znepokojujúce. Z tohto dôvodu je potrebné rezistenciu voči karbapenémom neustále monitorovať a skúmať.
Úrad EFSA uverejňoval aj niekoľko interaktívnych komunikačných nástrojov o sledovaní rezistencie:
Interaktívny nástroj na vizualizáciu údajov zobrazuje mieru rezistencie u ľudí, zvierat a potravín v jednotlivých krajinách v rokoch 2020 a 2021.
Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch sú údaje o rezistencii voči antibiotikám u ľudí publikované v „ECDC’s Surveillance Atlas of Infectious Diseases“ (pod chorobami kampylobakterióza, salmonelóza a šigelóza).
Odkazy na nové vedecké stanovisko nájdete na linku:
Viac informácií k tlačovej správe EFSA nájdete na webovej stránke EFSA.
