Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Slovensko zatiaľ nevie presne vyčísliť, koľko nás stálo šírenie nebezpečnej baktérie E.coli. Po včerajšej konferencii krajín V4, Rumunska a Bulharska v Sliači to skonštatoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolt Simon. „Nechcem sa púšťať do nekvalifikovaných odhadov,“ uviedol minister a dodal, že škody možno počítať vo viacerých rovinách: predovšetkým je to veľký cenový prepad domácich výrobkov kvôli vysokému prebytku zahraničnej zeleniny na slovenskom trhu, a v neposlednom rade fakt, že domáci pestovatelia sú prakticky bez možnosti umiestniť tovar na trh. Krajiny sa dohodli na spoločnom stanovisku, ktoré bude prezentované na pôde Európskej únie už tento mesiac.

Podľa ministra Simona snaha Európskej komisie vychádza z iniciatívy sťahovania produktov z trhu, ktoré je organizované prostredníctvom organizácií výrobcov. Nove členské štáty však nedisponujú takou sieťou výrobných organizácií ako staré členské krajiny, preto je dôležité presadiť odškodnenie všetkých farmárov. „Treba si uvedomiť, že škodu utrpeli aj tí výrobcovia, ktorí v takýchto zväzoch nie sú,“ skonštatoval minister.

Podľa poľského ministra poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Marka Sawického peniaze, ktoré Európska komisia na odškodnenie vyčlenila, zďaleka nepostačujú na pokrytie všetkých škôd, ktoré boli spôsobené v súvislosti so šírením baktérie E.coli. „Poľsko škody odhaduje asi na 50 mil. eur. Najdôležitejšie je, aby sa tieto prostriedky dostali k farmárom čo možno najrýchlejšie, a aby sa obnovila spotrebiteľská dôvera voči zeleninovým produktom a samotným farmárom,“ uviedol. Situácia spôsobená nákazou E.coli podľa neho poukázala na fakt, ako veľmi sú ľudia citliví na bezpečnosť potravín a dodržiavanie všetkých postupov, ktoré zaručujú zdravotnú bezchybnosť potravín, a aké dôsledky môžu mať nesprávne rozhodnutia a vyhlásenia na dôveru spotrebiteľov.

Delegáti sa taktiež zhodli na spoločnej koordinácii krokov na pôde EÚ. Cieľom expertných komisii bude presadzovanie spoločných postojov krajín V4, Rumunska a Bulharska. Proces má byť podľa ministra Simona nastavený tak, „aby sme vedeli čo najlepšie a najefektívnejšie chrániť našich poľnohospodárov, pretože aj oni majú nárok na odškodnenie z 210 mil. eur, ktoré boli zatiaľ vyčlenené.“ Zároveň sa vrátil aj k udalostiam súvisiacim s nemeckou ´kauzou dioxín´. „Pre mňa pojem ´nemecká precíznosť´ po uplynulých skúsenostiach nadobúda iný obsah, než tomu bolo v minulom roku,“ uviedol.

Vedúci predstavitelia agrorezortov sa venovali aj téme reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP). Napriek rôznorodej štruktúre poľnohospodárskej výroby sa zúčastnené krajiny zhodli  na tom, že súčasný návrh reformy SPP je len kozmetickou úpravou, a nie reformou, ktorá je orientovaná na trh či konkurencieschopnosť. Zavedenie tzv. stropovania dotácií  bude ďalšou komplikáciou, ktorá nezlepší podmienky pre farmárov v nových členských štátoch. Krajiny V4, Rumunsko a Bulharsko sú jednoznačne proti ďalšiemu uplatňovaniu historického princípu a zavedenie iných, objektívnych kritérií, ktoré by zohľadňovali podmienky financovania poľnohospodárstva v rámci rozšírenej európskej dvadsaťsedmičky. SPP by mala byť postavená na dvoch pilieroch, pričom prvý pilier by bol plne financovaný z prostriedkov EÚ, a druhý pilier, orientovaný na modernizáciu poľnohospodárstva, konkurencieschopnosť a rozvoj vidieka, by bol spolufinancovaný z národných zdrojov. Každá krajina však musí byť dostatočne flexibilná, aby sa na nadchádzajúce zmeny dokázala adekvátne a včas pripraviť.