Facebook Statistics
Informácie o COVID-19

Tlačové správy

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky reaguje na zverejnenú štúdiu INESS

12-11-2020

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) rozhodne nepovažuje potravinovú sebestačnosť za prázdnu frázu. Reaguje tak na štúdiu o slovenskom poľnohospodárstve a potravinárstve, ktorú zverejnil Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

INESS nedávno vydal štúdiu „Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje viac ako len sebestačnosť“, v ktorej sa objavujú viaceré nepresnosti, ako napríklad hlboká neznalosť problematiky poľnohospodárstva, potravinárstva a niekoľko zásadných legislatívnych princípov vrátane potravinového práva.

„Asi najzásadnejšou výhradou, ktorá spochybňuje objektivitu celého dokumentu je fakt, že z pohľadu do budúcnosti a nastavovania politík, štúdia ani na jednom mieste nespomína strategický dokument Európskej komisie (EK) - Stratégia „Z farmy na stôl“, ktorá výrazným spôsobom ovplyvňuje budúcnosť celého agropotravinárstva,“ uviedol Jaroslav Remža, generálny riaditeľ Sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR. Pokiaľ by sa brala do úvahy v tejto štúdii uvádzaná stratégia, našli by sa v nej odpovede na mnohé otázky.

Stratégia „Z farmy na stôl“ je nová komplexná koncepcia toho, akú hodnotu skutočne pripisujeme udržateľnej potravinovej bezpečnosti. Predstavuje príležitosť zlepšiť životný štýl, zdravie a životné prostredie. Vytvorenie priaznivého „potravinového prostredia“, ktoré uľahčí voľbu zdravého a udržateľného stravovania, prinesie pozitíva pre zdravie a kvalitu života spotrebiteľov i znížené spoločenské náklady súvisiace so zdravím. Ľudia jednoznačne venujú zvýšenú pozornosť otázkam životného prostredia, zdravia, sociálnym a etickým otázkam a o to viac vyhľadávajú v potravinách súvisiace hodnoty.

Súčasná pandémia ukázala, ako krehký môže byť voľný obchod, alebo otvorené hranice. Až na malé výpadky určitých konkrétnych komodít sme nepocítili priame dopady. Nie je to vylúčené ani v budúcnosti. Súhlasíme, že pri napĺňaní stratégie potravinovej sebestačnosti je potrebné veci vnímať v kontexte a nenarúšať neprimerane podnikateľské prostredie, prípadne spôsobiť iné sekundárne škody. Je povinnosťou každého štátu (aj SR) zabezpečiť pre svojich občanov dostatok kvalitných a bezpečných potravín aj pri krízových situáciách, napr. v prípade uzatvorenia hraníc.

Spotrebitelia si želajú kvalitné, čerstvé, menej spracované a udržateľným spôsobom získavané a vyrábané potraviny.  Sú to práve spotrebitelia, ktorí by mali mať dostatočne silné postavenie na to, aby si mohli vyberať potraviny získané udržateľným spôsobom. Všetci aktéri v potravinovom reťazci by si mali byť vedomí svojej zodpovednosti a vnímať túto skutočnosť ako príležitosť. Samotná EK poukazuje a má zámer zlepšovať odolnosť regionálnych a miestnych potravinových systémov. Zintenzívni sa koordinovanie reakcie na krízy, ktoré postihujú potravinové systémy a cieľom bude zaistenie potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti, posilnenie verejného zdravia a zmiernenie socio-ekonomických vplyvov týchto kríz v EÚ.

„Nikto neočakáva, že Slovensko bude potravinovo sebestačné v niektorých komoditách, ale určite by malo byť našou ambíciou sa k potravinovej sebestačnosti čo najviac priblížiť práve v surovinách, v ktorých je to možné a reálne,“ dodal Jaroslav Remža.

Ak by sme fungovali v sterilne čistom a nediskriminačnom podnikateľskom prostredí v rámci slobodného trhu EÚ, národné legislatívy (ktoré sú vnímané aj ako regulačné) by naozaj potrebné neboli. Hlavnou príčinou zhoršenia podnikateľského prostredia sú rozdielne podmienky pre podnikateľské subjekty v rôznych členských štátoch. Je to najmä štátna pomoc, dotácie, subvencie, daňové zaťaženie, odvodové zaťaženie a ďalšie. Určite nie v reguláciách, ktoré zabezpečia potravinovú sebestačnosť konkrétneho štátu. Potrebný je aj náhľad na aktuálnu obchodnú bilanciu.

Nevyhnutnými súčasťami pre naplnenie týchto cieľov sú vzdelaná pracovná sila, voľný prílev know-how a investícií a neposlednom rade odvetvová špecializácia. S tým veľmi úzko súvisia férové obchodné vzťahy a poctivý obchodný styk, aby sa aj domáci producenti potravín vedeli presadiť. Je dôležité naplniť ako želania spotrebiteľov, tak využiť aj potenciál agropotravinárstva v zmysle stratégií a programov, ktoré tu máme na stole.