Facebook Statistics
Značka Kvality

Tlačové správy

Návrh ako zamedziť špekuláciám pri prechode na euro

16-06-2008

Porada vedenia Ministerstva pôdohospodárstva SR pod vedením ministerky Zdenky Kramplovej prijala 12. júna Návrh systémových opatrení k eliminácii rizík vyplývajúcich z možného špekulatívneho zvyšovania cien potravinárskych tovarov v súvislosti s prechodom na spoločnú európsku menu. Tento materiál si vyžiadala ministerka Zdenka Kramplová 4. júna s cieľom vytvoriť účinnú stratégiu, ako brániť občanov pred možnými negatívami pri zmene meny v SR. Návrh vychádza aj z Uznesenia vlády SR č. 290 zo 7. mája 2008, podľa ktorého bolo uložené ministrom financií, hospodárstva, zdravotníctva, dopravy, pôšt a telekomunikácií v spolupráci s ministerkou pôdohospodárstva predložiť rokovaniu vlády návrh systémových opatrení na elimináciu rizík pri zmene meny do 1. júla 2008.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR však tento návrh neprijalo s cieľom riešiť dopady globálnej potravinovej krízy na slovenský trh, keďže tie sa týkajú širšieho rámca, než akým je prechod Slovenska na európsku menu. Veď rastom cien potravín boli zasiahnuté všetky štáty EÚ. Slovensku sa podarilo dosiahnuť najnižší rast cien potravín vo výške 7,5 percenta, čo spolu s Cyprom predstavuje najnižší nárast z novo pristúpených krajín k únii. V ČR bol rast cien 11,9 percenta, v Maďarsku 13,9 percenta, čo je takmer dvojnásobok ako u nás. V Európe od septembra 2006 do februára 2008 vzrástli ceny pšenice o 96 percent a mliečnych výrobkov o 30 percent. Momentálne síce na chvíľu ceny pšenice klesli o 25 percent a masla o 35 percent, ale naďalej stúpa cena ryže.

Z toho vyplýva, že zmena cien potravín v rokoch 2008 a 2009 bude zrejme viac ovplyvnená inými faktormi, než prechodom na spoločnú menu. Napriek tomu existuje oprávnená obava, že môže dôjsť aj k špekulatívnemu zneužitiu prechodu na euro pri tvorbe cien potravín. Dôvodom je fakt, že nie na celom území Slovenska existuje absolútne konkurenčné prostredie. Preto nie je vhodné toto prechodové obdobie ponechať len na trh a konkurenciu. K tvorbe cien však existujú len dva možné prístupy a to trhový pri konkurenčnom prostredí, alebo regulačný, keď ceny na trhu ovplyvní štát.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR však rozpracováva myšlienku, keď trh síce ovplyvní štát, ale nie regulačným spôsobom. Ide o nepriamy vplyv na trh a to zvýšením konkurenčného prostredia. Faktom však zostáva, že aj v oblasti potravín je cenovým orgánom Ministerstvo financií SR a nie Ministerstvo pôdohospodárstva SR.

Kritici cenovej regulácie argumentujú tvrdením, že v európskom spoločenstve nie je možné regulovať ceny ani v prechodnom období. Nie je to však pravda. Maltsky zákon o prijatí eura patril totiž k najtvrdším v Európe. Cena sa mohla meniť len vtedy, ak bola nižšia ako cena v maltských lírach pred prijatím eura. Inú zmenu cien musel odsúhlasiť úrad tzv. europozorovateľa. Každé zaokrúhľovanie cien v prospech eura, či podania občanov sa okamžite vyšetrovali. Až 95 percent prešetrených prípadov skončilo na pôvodnej nižšej cene. Takto sa Malta bránila inflácii, ktorá sa však zvýšila v apríli tohto roku po skončení týchto obmedzení. Ministerstvo pôdohospodárstva SR však nepovažuje úradné určenie cien za vhodný spôsob na riešenie špekulatívneho zvyšovania cien. Navyše potraviny nemajú charakter tovarov, na ktoré by bola forma regulácie cien vhodná, keďže cenová kontrola by mohla rátať len s predpokladanými a nie skutočnými nákladmi.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR preferuje spôsob zvyšovania konkurencieschopnosti na celom území Slovenska s využitím mediálnej podpory. Za týmto účelom navrhuje celý rad opatrení. Medzi nimi je povinnosť predajcu informovať na reklamných a propagačných letákoch podporujúcich predaj jeho výrobkov ich priemernú cenu za posledný štvrťrok 2008, i index rastu cien. Toto opatrenie by sa dotýkalo jasne daného súboru potravín. Spotrebiteľ by si mohol sám porovnať, kde sa ceny menia rýchlejšie a kde sú spravodlivejšie. Zároveň existuje návrh na vytvorenie Etického kódexu, ku ktorému by sa predajca pridal dobrovoľným podpisom a túto skutočnosť, že pristúpil na Etický kódex, by uverejnil rovnako na svojom letáku. Spotrebitelia by teda vedeli porovnať, kto to myslí s obchodom poctivo a kto Etický kódex odmieta. Vďaka mediálnej podpore môže byť Etický kódex pre predajcov motiváciou sa k nemu prihlásiť.

Ďalším nástrojom je týždenný monitoring cien potravín. Ten by vychádzal zo spotrebiteľského koša tovarov a služieb. Vykonával by ho Štatistický úrad SR. Ľahko by sa tak dali porovnávať ceny so štátmi EÚ. Pritom ceny by ľahšie mohol porovnávať aj Protimonopolný úrad SR, ktorý by vďaka výsledkom monitoringu vedel odhadnúť, či nedochádza k dohodám medzi predajcami o rovnakom zvýšení cien. V prípade, že tieto opatrenia nebudú dostačujúce, Ministerstvo pôdohospodárstva SR navrhuje aj určitú formu úpravy zákona o cenách formou cenového moratória, ktoré by na rozdiel od minulosti umožňovalo definovať maximálny rast za dané obdobie. Tento návrh však bude závisieť od rokovania s Ministerstvom financií SR.


Harmonogram ministra
AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Školský program
Agromapy
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
PRH 2021-2027
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Bestslovakfood