Facebook Statistics
Značka Kvality

S úsmevom prežili horšie časy a dnes inovujú

13-07-2015

„Človek si musí spestriť život ako sa dá,“ hovorí so smiechom pán František Peller, ktorý pracuje vo firme APLITEC s. r. o. v Záhorskej Vsi a všetci ho tu poznajú ako najväčšieho vtipkára. Kolegovi zo závodu na výrobu poľnohospodárskych strojov dal do aktovky tehlu: „Nezbadal to, doniesol si ju domov a potom na druhý deň ju priniesol späť do práce.“ Smeje sa pán Peller, ktorý si za života odpracoval už úctyhodných 44 rokov a posledných desať práve v súkromnej firme APLITEC, ktorá je dnes jediná na Slovensku vyrábajúca cisternové aplikátory pre našich farmárov.

„My zákazníkov a teda dopyt máme, rovnako máme kvalifikovaných pracovitých ľudí,“ vymenúva konateľ firmy pán Ing. Peter Nerád: „Čo nám chýbalo, boli však moderné stroje, ktoré sme získali vďaka podpore z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.“ Ako zdôrazňuje: „Modernizovali by sme našu výrobu a rozširovali práve vďaka dopytu na trhu najmä v zahraničí tak či tak. EÚ nám však celý proces zrýchlila.“

Z Operačného programu Bratislavský kraj získala spoločnosť finančné prostriedky na realizáciu dvoch projektov, prostredníctvom ktorých bol zakúpený plazmový vypalovací stroj spolu s ohraňovacím lisom a nová píliaca technológia:„Zvýšila sa tak efektivita výroby a mohli sme zamestnať ďalších pracovníkov. Za 15 rokov, čo tu pracujem, som zažila všelijaké obdobia a to aj smutné časy, keď sme ľudí prepúšťali a zostali nám traja zamestnanci,“ spomína ekonómka a spoločníčka v APLITEC-u pani Soňa Freundová, ktorá dodáva: „Naši zamestnanci sú aj našou výhodou a ak majú zmysel pre humor, ktorý do práce vnášajú, všetko ide ľahšie.“ S úsmevom rozpráva príhody, kedy nových ľudí často starší kolegovia posielajú za ňou, hoci ich vôbec nevolala, aby sa takto prebehli po závode úplne zbytočne. Ba majú tu aj historku, ako jedna z manželiek zamestnancov pani ekonómke v obchode nadávala, aký malý plat dávajú jej manželovi, hoci pravda bola úplne iná a jej manžel si chcel peniaze zatajiť, čo pri prezradení pravdy prinieslo veľa komických situácií.

„Mzda je u nás na slovenské pomery nadštandardná,“ zdôrazňuje pán Nerád a ukazuje vo výrobnej hale na vyrazené značky. Vo firme totiž netrpia žiadnu lajdáckosť: „Každý sa na každom výrobku dá identifikovať podľa čísla, ktoré doň vyrazí a ak dostaneme reklamáciu, nuž musí znášať v nejakej miere aj následky. Ak nie sú reklamácie, tak pracovníci získavajú motivačné štvrťročné odmeny za kvalitu.“

Pán Nerád prišiel do APLITEC-u v čase, keď zakladateľka spoločnosti a jeho mama mala vážnu dopravnú nehodu; a on bol ešte študentom vysokej školy: „Musel som nastúpiť a rovno bez praxe som sa snažil dva roky predávať naše výrobky, čo nebolo jednoduché, ale nutné.“ Časom však odkúpil podiely ostatných spoluvlastníkov a z firmy, ktorá padala ku dnu, veď mala už len troch zamestnancov, sa dnes prebojovali v strojárskej výrobe na Slovensku medzi popredné spoločnosti so špecializáciou výroby poľnohospodárskych strojov, keď dnes zamestnávajú 19 ľudí.

Po roku 1989 vznikali súkromné spoločnosti u nás rôznymi cestami. Tá najťažšia bola jednoznačne v hľadaní výroby, odbytu a úverových možností, keďže ako zdôrazňuje pán Nerád, „my sme nič neprivatizovali.“ Preto boli začiatky turbulentné, veď hospodárili v prenajatých priestoroch a vyrábali len malé cisterny vďaka spolupráci s nemeckou firmou z Bavorska Zunhammer: „Nemecký partner hľadal na Slovensku dodávateľa, keďže je o jeho výrobky v západnej Európe veľký záujem a tu bola oveľa lacnejšia pracovná sila, pričom zároveň hľadal aj nové trhy.“

APLITEC je samostatná firma, ale podieľa sa na veľkých dodávkach dielov na výrobu cisternových poľnohospodárskych zariadení určených najmä na hnojenie polí pre nemeckého výrobcu, ktorý má podobných výrobcov na každú súčiastku viacero po Európe a vzniká medzi nimi konkurenčná súťaž: „Napriek tomu sme jedinými výrobcami náprav, aplikačných rámov, či sacích ramien pre nemeckého partnera. Zároveň ako jediný na Slovensku dokážeme vyrobiť takmer celé zariadenie tohto druhu sami, z Nemecka dovezieme len samotnú cisternu. Pre nemeckého partnera vykonávame aj servis jeho strojov tak, že sa podieľame na servisných prácach s našimi odborníkmi v Poľsku, Maďarsku, či v Česku.“

„Vieme sa dobre presadiť na zahraničných trhoch najmä našou kvalitou,“vysvetľuje vedúci výroby pán Ing. Libor Došek: „Preto pomoc z európskych fondov prišla práve včas. Dovtedy sme sa museli spoliehať pre zastarané technológie na subdodávateľov, keďže sme nemali napríklad taký kvalitný ohraňovací lis ako dnes,“ ukazuje pán Došek na lis, ktorým ohýnajú kovové výrobky do potrebných tvarov.

„Faktom je, že dnešné zákazky by sme mali tak či tak, len pomoc z fondov celý proces urýchlila a zmodernizovala,“ dôvodí pán Nerád aj ďalšími argumentmi: „Nekupovali sme lacné technológie, keďže pomoc bola finančne limitovaná, ale také, ktoré sme skutočne na rozvoj potrebovali a radšej sme rozdiel do celkovej výšky za stroje doplatili z vlastných zdrojov.“ Preto nové technológie nie sú hradené do maximálnej výšky stanovenej podmienkami čerpania, ale do oveľa nižších súm: „Nám šlo totiž o vec. A aj tak sme aj tie ušetrené prostriedky hneď investovali do novej výrobnej haly,“ a na tú je pán Nerád náležite pyšný, keďže firme sa podarilo z prenajatých priestorov dostať dnes do vlastných a ešte postaviť novú halu v areáli, kde dookola ostatné pôvodné stavby Záhorských strojární chátrajú. Zároveň pristavali do hál nové mostové žeriavy, ktoré značne uľahčujú prácu strojárom.

Výhody nových výrobných priestorov oceňujú najmä samotní robotníci vo výrobe: „Doprial by som vám pracovať v prostredí, kde máte hrboľatú dlážku, nemáte miesto na prezlečenie, nemáte toaletu, nemáte kde sa možnosť umyť a ak chcete pracovať, nuž vám povedia, aby ste si doniesli vlastný vercajch,“ vymenúva predchádzajúce pracovné skúsenosti v strojárskej výrobe na Slovensku 52-ročný pán Norbert Miček: „To, čo existovalo inde, sa s tunajšími výbornými podmienkami na ťažkú prácu nedá vôbec porovnať.“

Medzi zamestnancami sú však aj takí, ktorí si vyskúšali zamestnanie aj v špičkových západných strojárskych firmách ako napríklad 21-ročný pán Denis Voltemar: „Pracoval som v špičkovej zahraničnej automobilke s najnovšími technológiami a tu v Záhorskej Vsi sú na porovnateľnej úrovni. Preto ma teší, že nemusím ako mnohí iní moji rovesníci, hľadať zamestnanie trebárs aj v zahraničí“

Z projektov okrem plazmového stroja, ohraňovacieho lisu zakúpili aj novú rezaciu technológiu, ktorá má vlastnú valčekovú trať, vďaka ktorej dnes môžu deliť dvanásť metrové profily, keďže predtým delili len šesť metrové profily, nehovoriac o lepších možnostiach pílenia hrubších profilov. Všetky zakúpené technológie výraznou mierou znižujú energetickú náročnosť výroby pri vzniku nových ekologických strojov na poľnohospodárske účely. Aplikačné rámy na hnojenie vyrábané v tejto firme patria k špičke v súčasnosti, pričom ako zdôrazňuje pán Nerád: „Dodávame poľnohospodárske stroje pre slovenských farmárov robené podľa ich požiadaviek na mieru a za oveľa nižšie ceny, než za aké by rovnaké zariadenia nakupovali v Nemecku.“

Umožňuje im to skutočnosť, že aj v Nemecku je o tieto zariadenia veľký záujem. Čiže ak vyrobia ročne viac ako 500 cisternových zariadení pre zahraničný trh, môžu na domáci dodávať za nižšie ceny. Význam aplikátorov je v ich ekologickom poslaní, keďže pri striekaní hnojovicou sa až 70 percent dusíka uvoľňuje do ovzdušia. Zároveň trpia rastliny, ktoré sú zalepené hnojovicou na listoch. Naopak, aplikátory dusík dostanú ku koreňom rastlín, čím sa znižuje únik dusíka do ovzdušia a rastliny môžu dýchať. Hnojovka aplikovaná ku koreňu rastlín sa nedostáva späť do krmiva v živočíšnej výrobe zvieratám.

V Bratislavskom kraji je dostatok pracovných príležitostí v strojárstve, čo potvrdzuje aj zvárač pán Daniel Kühtreiber: „Ak by tu neboli vyhovujúce podmienky, človek si robotu v okolí nájde s mojou kvalifikáciou ľahko.“

Robotu si pochvaľuje aj 65-ročný pán Ľubomír Šodek: „A čo by som robil na dôchodku doma, ak ešte vládzem pracovať? Dnešné moderné technológie a práca s nimi sa vôbec s tými predchádzajúcimi nedajú porovnať,“ hovorí s hrdosťou, keďže on sám ovláda najmodernejší plazmový stroj.

Napriek povedanému vždy je čo vylepšovať. A aj pán Nerád má ďalšie plány, keďže chystajú projekt na zavedenie zváracieho robota do výroby: „Určite nás aj táto nová technológia posunie opäť dopredu.“ A o to jednoznačne pri podpore vedomostnej ekonomiky ide v každom projekte.

 

Prioritná os 2 – Vedomostná ekonomika

Cieľom prioritnej osi je podpora konkurencieschopnosti regiónu prostredníctvom podpory inovácií a prístupu k informačno – komunikačným technológiám najmä v oblasti malých a stredných podnikov.

Modernizácia výrobných technológií v APLITEC, s. r. o.

Začiatok a ukončenie realizácie projektu

08/2011 – 04/2012

EÚ zdroje

157 624,00 eur

Energetická a časová úspora vyvolaná výmenou 2 zastaralých pásových píl

 

Začiatok a ukončenie realizácie projektu

05/2012 – 09/2012

EÚ zdroje

11 385,75 eur

 

Kontakty:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Dobrovičová 12

812 66 Bratislava

tel: 00421 2 59 26 61 11

fax: 00421 2 59 26 64 35

www.mpsr.sk

 

Sekcia riadenia programov regionálneho rozvoja

Prievozská 2/B

825 25 Bratislava 26

e-mail: [email protected]

www.opbk.sk


Harmonogram ministra
AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Projekty podporované z fondov EÚ
Školský program
Agromapy
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
PRH 2021-2027
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Program cezhraničnej spolupráce ENPI Maďarská republika - Slovenská republika - Rumunsko - Ukrajina
Program cezhraničnej spolupráce Poľsko - Slovenská republika
Regionálny operačný program
Operačný program Bratislavský kraj
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika
Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika
Bestslovakfood