Signalizačná správa ÚKSÚP-u na 2. 4. 2007
Poľné plodiny
Poľnohospodár pri aplikácii herbicídov musí dodržiavať niekoľko zásad. Pri aplikácii musí vychádzať z inventarizácie burín, čo je základom. Musí dbať na rastovú fázu burín, teplotu ovzdušia, ale aj na silu vetra. Rýchlosť vetra nesmie presiahnuť 2 – 3 m/s. Dá sa jednoducho určiť tak, že slamku vo veľkosti 1 – 2 cm vypustíme z ruky vo výške 180 cm nad zemou v smere vetra. Vzdialenosť, na ktorú slamka dopadne, určí približnú rýchlosť vetra. Za teplého a suchého počasia je potrebné ošetrovať porasty skoro ráno alebo večer. Pri ošetrovaní herbicídnymi prípravkami dbáme na to, aby použitý prípravok nezasiahol okolité porasty. Ošetrujeme iba zdravé, mechanicky nepoškodené porasty. Pri ošetrovaní proti burinám prípravkami, ktoré pôsobia cez pôdu, odporúčame zapravenie do pôdy. Zapravením prípravkov do pôdy sa využíva pôdna vlaha, ktorá pozitívne ovplyvňuje účinok prípravkov. Hĺbka zapravenia je 5 - 7 cm. U herbicídnych prípravkov pri stanovení aplikačnej dávky je potrebné vychádzať z toho, že vyššia dávka sa používa na ťažkých a humóznejších pôdach, nižšia dávka zase na ľahkých piesočnatých pôdach.
V jarinách je možné urobiť aplikáciu herbicídov 2 -3 dni po sejbe. Prípravky pôsobia cez pôdu na vzchádzajúce buriny. Podmienkou je, aby bola dodržaná hĺbka sejby a rovnomernosť. Povrch pôdy by mal byť bez hrúd, lebo sa hovorí, že každá hrudka je búdka pre buriny. Pri postemergentnej aplikácii na dvojklíčnolistové buriny je potrebné, aby burina mala vyvinuté dva až štyri pravé listy. U jednoročných tráv je potrebné, aby boli vytvorené jeden až tri listy. Pri ošetrovaní proti pýru je potrebné, aby pýr mal vytvorené dva až štyri listy a porast pýru bol vysoký 15 – 20 cm.
Graminicídy sú prípravky proti trávovitým burinám. Týmito prípravkami neošetrujeme za rosy a bezprostredne po daždi. Ošetrenie je vhodné urobiť 2 – 3 hodiny po daždi. Mechanické zásahy sa po aplikácii prípravkov odporúčajú robiť najskôr po siedmich dňoch.
Poľnohospodár si musí všímať porasty ozimnej repky, lebo je čas pre blyskáčika repkového. Prvé ošetrenie je aktuálne pri výške rastlín 20 cm, základ súkvetia je prilbovite krytý zelenými lístkami a dosiahne sa kritické číslo, t.j. jeden chrobák v priemere na jedno vrcholové súkvetie. Ošetrujeme pozemne v neskorých popoludňajších hodinách alebo skoro ráno a väčšinou stačí ošetrenie okrajov porastov do hĺbky 50 m, maximálne 100 m. Pri tomto ošetrení súčasne ničíme aj krytonosa repkového a krytonosa štvorzubého. V roku 2005 sa z dôvodu, že ozimná repka kvitla na dvakrát, muselo ošetrovať aj druhýkrát. Robí sa to vtedy, keď sa po ošetrení dosiahne znovu kritické číslo. Chemická ochrana repky ozimnej proti blyskáčikovi repkovému končí zakvitnutím porastov.
Z výskytu chorôb v porastoch ozimných repiek boli zaznamenané fómové černanie stoniek, pleseň sivá, múčnatka a alternárie. Vzhľadom na ráz počasia počas zimného obdobia choroby nemali vážnejší dopad na zdravotný stav. Dnes môžeme konštatovať, že porasty ozimných repiek sú v dobrom kondičnom stave. Na uvedenej skutočnosti sa podpísali použité prípravky na báze morforegulátorov rastu, včasné prihnojenie dusíkom a mierna zima.
Upozornenie pre pestovateľov ozimnej repky: ošetrenie proti krytonosovi repkovému a krytonosovi štvorzubému v 1. a 2. signalizačnom pásme je už neaktuálne, v treťom ošetrujeme do prvej dekády apríla a v štvrtom zatiaľ bez obmedzenia.
Ovocné dreviny
Skorú červivosť plodov sliviek spôsobujú piliarky. Sú to drobné osičky, ktorých larvy sa môžu výnimočne v niektorých rokoch premnožiť a spôsobiť straty na úrode. Na slivkovinách škodia dva druhy, a to piliarka žltá a piliarka slivková. Piliarky sa liahnu na jar v čase pred kvitnutím slivkovín. Samičiek býva vždy oveľa viac ako samčekov. Samičky kladú vajíčka jednotlivo priamo do kvetných pukov. Spolu nakladú asi po 60-70 vajíčok. O niekoľko dní sa liahnu larvičky, ktoré zo začiatku žerú dužinu pri povrchu plodu a neskôr prenikajú hlbšie a konzumujú aj budúcu kôstku. V priebehu svojho života zničí jedna larva niekoľko plodov. Posledný plod opúšťa veľkou čiernou dierkou a padá sama alebo aj s plodom na zem. Zahrabáva sa do pôdy, kde si spriada riedky zámotok, v ktorom sa zakuklí. Zo sliviek býva najviac poškodzovaná odroda Domáca veľkoplodá. Ochrana proti piliarkam sa vykonáva ihneď po odkvitnutí, keď opadávajú posledné korunné lupienky kvetov (nie skôr, keď ešte lietajú včely!). Ošetrenie má význam iba v miestach pravidelných škôd. Na dostatočný účinok postačuje jeden dôkladný postrek hĺbkovým prípravkom Zolone EC.
Pripomíname ešte menej významného škodcu jabloní, a to kvetovku jabloňovú. Jej vyššia škodlivosť býva iba v blízkosti lesov alebo parkov, preto aj ochrana má význam iba v miestach pravidelných výskytov. Orientačný prah škodlivosti je 15 chrobákov na 100 kvetových púčikov. Postrekuje sa len pred kvitnutím stromov v štádiu zelených kvetových pukov (neskôr už ošetrenie nemá význam), avšak až pri teplotách nad 16oC. Postrekom sa musia zasiahnuť chrobáky. Používajú sa prípravky Calypso 480 SC, Karate 2,5 WG, Karate Zeon 5 SC alebo Zolone EC.
Nepríjemnou chorobou egrešov, prípadne aj čiernych ríbezlí, je americká múčnatka egreša. Príznaky bývajú na listoch, stopkách listov, letorastoch a aj na plodoch najprv v podobe bielych múčnatých povlakov, ktoré neskôr hnednú. Napadnuté listy bývajú menšie a zdeformované, letorasty prestávajú rásť, rastové vrcholy zasychajú. Napadnuté plody sú nevzhľadné a majú nepríjemnú chuť. Skoro a silne napadnuté plody sa vôbec nevyvíjajú a zasychajú. Škodlivosť uvedeného ochorenia je v priamom zničení úrody, ale aj v slabšom raste a následne v náchylnosti na poškodenie zimnými mrazmi. Hube vyhovuje predovšetkým teplé počasie a vyššia alebo striedavá vlhkosť vzduchu. Optimálne teploty sú v rozmedzí 20-22oC. Šírenie podporujú vhodné teploty, dažďové prehánky, rosy a hmly. Výskyty obmedzujú trvalejšie dažde a nízke alebo príliš vysoké teploty v spojení s nízkou vzdušnou vlhkosťou. Pre obmedzenie choroby sú významné preventívne opatrenia, napr. výber vzdušných lokalít, vhodný, skôr širší spon výsadby, vyrovnaná výživa, najmä neprehnojovanie dusíkom, správny rez zabezpečujúci vzdušnosť krov a pod. Napadnuté rastlinné časti treba odstraňovať a vhodne likvidovať. Na rizikových lokalitách by nemali byť vysádzané náchylné odrody. Medzi stredne náchylné odrody patrí napr. Bílý nádherný, Citrónový obří, Industrie, Roman a Šolcova naděje. Silne ohrozené výsadby s pravidelnými výskytmi možno chemicky ošetriť už pred kvitnutím. Ďalšie ošetrenie sa odporúča ihneď po odkvitnutí, pri pokračujúcich vhodných podmienkach ešte raz, prípadne aj po zbere úrody. Povolené sú prípravky Discus, Karathane LC; prípravok Rubigan 12 EC možno použiť iba pred kvitnutím a po zbere úrody. V každom prípade treba dodržať hygienickú ochrannú dobu pred zberom plodov. Plody s viditeľnými príznakmi je najlepšie mechanicky odstrániť, nakoľko zväčša ani chemický zásah už nezníži ich napadnutie.
