Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

„Aha, delo! Jéj,“ vykrikujú deti v areáli Trenčianskeho hradu v expozícii vojenstva pri stredovekých exponátoch od nadšenia, že sa ich môžu aj niektorých dotknúť.

„Niet nad zážitkové spoznávanie a učenie, je to lepšie na pochopenie než učebnice, aj internet, lebo deti si viac zapamätajú, čo vidia na vlastné oči a môžu sa toho aj dotknúť,“ zdôrazňuje učiteľka zo Základnej školy na Železničiarskej ulici v Bratislave pani Brigita Gavliaková. Deti prišli na hrad v Trenčíne z neďalekých Belušských Slatín, kde sú na týždennom pobyte v škole v prírode. A na Trenčianskom hrade obdivujú expozíciu vojenstva v rámci vynovenej budovy kasární. Kasárne nie sú nové, majú viac storočí, ale posledných takmer tristo rokov to boli len ruiny. Vďaka projektu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja cez Regionálny operačný program však vstali doslova z popola, keď predtým hrad vyhorel.

„Nebolo tu nič. Len dva múry proti sebe. Žiadne okná, žiadne dlážky, žiadne strechy, žiadne dvere, strieľne, hradby,“ vysvetľuje vedúci oddelenia regionálnych programov z Trenčianskeho samosprávneho kraja pán Ing. Milan Semanco podstatu obnovy objektu, ktorý má dnes „tri poschodia“ a neuveriteľných 1521 metrov štvorcových, pričom „sa stavalo z pôvodných materiálov, aby novostavba čo najvernejšie odrážala dobovú podobu budovy,“ dodáva pán Semanco.

Neuveriteľných preto, lebo Trenčiansky hrad je síce rozsiahla stavba, ale ako hovorí sprievodca pán Mgr. Ján Žovinec: „Malá na prezentáciu našich expozícií. Preto prestavba kasární je doslova zázrak. Na Trenčianskom hrade pracujem od roku 1988 a viem, aká ruina to bola a ako dlho sa uvažovalo s jej obnovou, len nikdy nebolo dosť prostriedkov.“

O úžasnej pomoci v rámci európskych projektov hovorí aj ďalšia z učiteliek zo školy v prírode pani Mgr. Eva Hanešová: „Kedysi stála škola v prírode rodičov päť korún na deň. Deti šli na tri týždne. Dnes rodičia dokážu deťom zaplatiť najviac týždeň. Preto každá pomoc z Európskej únie aj trebárs do školstva je v našich podmienkach veľmi významná. Veď dnes nemáme za čo deťom kúpiť ani lopty na telocvik.“

Malý Janko z prvákov sa smeje: „Už viem, prečo mi mama hovorí, že mám rečí ako koza bobkov,“ na Trenčianskom hrade je totiž na kopci viac kôz a na trávniku sa teda dá po nich nájsť ich stopa v hojnom počte. Deti sú z hradu nadšené a vnímajú každý detail.

Obnovené kasárne sa stali podľa riaditeľa Trenčianskeho múzea pána Mgr. Petra Martiniska príležitosťou: „Využívame tri poschodia, kde sú rozsiahle priestory, na výstavu nielen vojenstva, ale aj dobového nábytku a aj na galériu tunajších vzácnych obrazov.“

Trenčiansky hrad patril niekoľko storočí rodu Ilešháziovcov, ktorí v siedmich generáciách nazhromaždili v týchto priestoroch významnú výtvarnú zbierku stredovekého maliarstva. Najstarším a najvzácnejším obrazom je portrét protitureckého bojovníka Jána Krušiča (1525 – 1580), ktorého nakoniec aj tak na smrť zlynčovali práve Turci. Obraz už bol zapožičaný na výstavu aj do zahraničia.

V úžasnej galérii, kde je množstvo portrétov, biblických, či loveckých motívov, nájdeme aj slávne svetové bitky. Trebárs veľký obraz námorného konfliktu Anglicka s Holandskom pri ostrove Texel z roku 1673. Návštevníci tak môžu v obnovených kasárňach obdivovať diela vzácnych majstrov spred niekoľkých storočí.

Poverený správca hradu pán Mgr. Peter Pastier hovorí o ďalších zámeroch, keď by radi na hrade otvorili aj južné opevnenia a obnovili padací most: „Na tento zámer máme už vypracovaných viac projektov, pri ktorých to bez európskej pomoci zrejme nepôjde.“

Južné opevnenia sú hradby v troch rôznych stavebných úpravách, ale monumentálnych rozmerov a hlbokých priepastí, kam dnes turisti ísť nemôžu. Zábradlia a chodníky sú tu životu nebezpečné, lebo ich zničil čas. A hrozí, že neopatrný návštevník by sa mohol zrútiť do hĺbky viac ako dvadsať metrov. Hrad, ktorý bol sídlom aj legendárneho Matúša Čáka Trenčianskeho, pána ovládajúceho obrovské regióny Slovenska, chcú však podľa pána Pastiera otvoriť verejnosti aj z tejto strany, odkiaľ bol aj pôvodný vstup, na ktorý sa možno pozrieť už len z výšky Matúšovej veže, odkiaľ sú nádherné vyhliadky do okolia.

Vedľa vynovených kasární stojí aj hodinová veža: „Tá by si tiež už zaslúžila obnovu,“ zdôrazňuje pán Semanco, keďže staré zábradlia a schodisko už nie sú bezpečné pre návštevníkov a nachádzajú sa blízko reprezentačnej budovy kasární. A trenčianske hodiny na hrade bijú už veselšie, keďže nestoja pri ruine, ale pri vynovených expozíciách, takže časom príde rad určite aj na ne.

Na fakt, že v Trenčíne už došlo k zosuvu hradných hradieb z 15. storočia pán Pastier hovorí: „Nikdy si človek nie je istý, či sa znova niečo nezrúti a neodíde do minulosti vzácna pamiatka, preto sme radi, že v kasárňach dnes máme aj moderný vykurovací systém, ktorý sa automaticky zapína, ak klesne teplota v budove pod päť stupňov.“ V kasárňach sú nainštalované aj šetriace žiarivky, či boli vybudované nové a moderné sociálne zariadenia spolu s modernou informačno – komunikačnou technikou, ktorá sa využíva na konferenčné účely.

Obnovu si žiadajú aj ďalšie hradné pamiatky. Najmä expozícia hradnej  studne, ku ktorej sa viaže známa legenda ako si vtedajší hradný pán uhorský primas – teda dnes by sme povedali premiér štátu - Štefan Zápoľský priviedol v 15. storočí na hrad z tureckých vojen krásnu Fatimu za slúžku jeho manželky Hedvigy. Prišiel si po ňu jej milenec Omar, ale Zápoľský mu ju nechcel vydať za peniaze a dary. Omarovi ponúkol, že Fatimu prepustí, ak mu na hrad privedie vzácnu vodu. A tak Omar kopal štyri roky so štyristo vojakmi studňu nazývanú dnes studňou lásky podľa slávneho románu Joža Nižnánskeho, ktorý legendu opísal. Omar vraj narazil na prameň a Fatimu dostal na slobodu.

„Fatima však aj tak zomrela, len čo opustila hrad,“ rozpráva deťom legendu učiteľka pani Gavliaková: „Vraj zomrela od vyčerpania z ťažkej služby na studenom hrade, ale hovorí sa aj to, že sa nešťastnou náhodou zaškrtila vlastným šálom, ktorý sa zachytil o kríky, keď Fatimu odvážal Omar na koni z hradu.“

O hradnej studni hovorí aj pán Pastier: „Omar a Fatima je len legenda. V skutočnosti studňu lásky kopali nie štyri, ale štyridsať rokov a prameň aj tak nikdy nenašli. V studni bola len dažďová voda. A voda sa na hrad čerpala z potoka systémom vyťahovania vedier reťazami na hradby.“

Každý hrad má však vlastné legendy. Trenčianska legenda o studni lásky zaujala aj turistov z Nemecka, kde majú veľa prisťahovalcov z Turecka. Rodina Psotkovcov sa z Trenčína vysťahovala pred tristo rokmi. Ušli pred morom. Dnes žijú v nemeckom Selbe: „Prišli sme do Trenčína po prvýkrát v živote hľadať naše korene,“ hovorí pán Karl – Heinz Psotka: „Z hradu pôjdeme ešte na Mestský úrad na matriku, aby sme zistili, koľko Psotkovcov tu ešte žije. Vieme, že na Slovensku ste mali slávneho horolezcu s týmto priezviskom.“

Podľa záznamov z hradu, cudzinci tvoria takmer dvadsať percent z návštevníkov, hoci českých turistov osobitne od slovenských neevidujú, takže podľa pána Pastiera „môže byť cudzincov na trenčianskom hrade aj oveľa viac.“

Ľudia sú však všelijakí, ako upozorňuje pán Martinisko: „Naposledy sme tu mali zlodeja z Poľska, ktorý sa pokúsil ukradnúť starodávny príbor, ale naša sprievodkyňa si ho všimla a zalarmovala políciu.“

V nových výstavných priestoroch kasární však na exponáty dozerá najmodernejšia technika. Vedúca oddelenia stratégie regionálneho rozvoja a implementácie projektov Trenčianskeho samosprávneho kraja pani Ing. Martina Lamačková zdôrazňuje aj ďalšie prednosti nových výstavných priestorov zrekonštruovaných vďaka ROP: „Zväčšili sa priestory, čo napomáha rozvoju cestovného ruchu v meste, v regióne, v celom kraji, lebo sa tu konajú zaujímavejšie podujatia. Nielen výstavy v rámci hradu, ale aj workšopy a semináre, lebo v kasárňach sme získali aj konferenčné priestory.“

Investícia do hradu pomáha aj rozvoju služieb, keďže na hradnom nádvorí bol otvorený nový bufet spolu s predajňou suvenírov.

„Boli tu len ruiny, keď sme tu začínali s predajom suvenírov,“ spomína pani Eva Slováková, ktorá tu ponúka turistom všakovaké výrobky z ľudovej tvorivosti. Srdiečka, drobnú keramiku, rôznorodé ľudové motívy.

Jej manžel pán Peter Slovák je výrobcom aj ručne modelovaných folklórnych klobúkov: „Opravené kasárne nám umožnili, aby sme otvorili popri kamennej predajni aj prenosný dobový stánok pripomínajúci pôvodný jarmočný predaj v minulosti.“

O dvore tradičných ľudových remesiel a predaji domácich výrobkov sníva aj pán Pastier v prípade opravy južného opevnenia a jeho sprístupnenia pre verejnosť. Pomoc z európskych fondov tu využívajú aj na zamestnávanie mladých ľudí, ktorí prišli z rôznych príčin o prácu.

Trenčiansky hrad patrí k najstarším na Slovensku a je známy svojimi nočnými prehliadkami, rytierskými súbojmi, či hradnými slávnosťami: „Snažíme sa prilákať návštevníkov na rôzne atrakcie. K tým najzaujímavejším by iste patrili nielen kasárne, nové južné hradby, ale aj nové archeologické objavy,“ vraví riaditeľ Trenčianskeho múzea pán Martinisko a so smiechom dodáva: „Radi by sme objavili hrob Matúša Čáka, to by sa návštevnosť hradu určite zvýšila.“

Mladý zamestnanec hradu pán Bc. Vladimír Pinďák oceňuje pomoc eurofondov: „Je dobré, že prichádzajú prostriedky tam, kde by inak chýbali.“

Jeho kolegyňa sprievodkyňa pani Radka Karlubíková si zasa myslí: „Keby neboli európske fondy, veľa dobrých a zaujímavých vecí by nebolo podporovaných, vrátane nášho hradu.“

Projekt obnovy kasární, ktoré stáročia na hrade chýbali, inšpiruje najstaršieho zamestnanca pána Žovinca k ďalším snom: „Kedysi tu na hrade stála gotická kaplnka, z ktorej sú už len nepoužiteľné zvyšky. Možno aj z nich sa bude dať časom zreštaurovať pôvodné priestory ako v prípade kasární.“

Samozrejme, že na stredovekom hrade je neustále čo opravovať, renovovať, modernizovať a chrániť, ale aj ukazovať budúcim generáciám, či zahraničným návštevníkom. Platí, čo zdôrazňuje pani Lamačková: „Občanom veľa priniesli projekty do škôl, do domovov sociálnej starostlivosti, či do opráv ciest druhej a tretej triedy, čo vnímajú každý deň, ale aj kultúra potrebuje obnovu, aby sa zvýšila atraktivita regiónov.“

Prioritná os 3 – Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu

Rekonštrukcia objektu kasární Trenčianskeho hradu

Cieľom osi 3 je zvýšenie kvality služieb poskytovaných pamäťovými a fondovými inštitúciami na miestnej a regionálnej úrovni prostredníctvom ich rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie, vrátane obstarania ich vybavenia a revitalizácia významných pamiatkových objektov v súvislosti so zachovaním kultúrneho dedičstva a jeho využitia v kultúrno-poznávacom cestovnom ruchu.

EÚ zdroje (EFRR, ESF)
2 105 490,15 eur

Začiatok a ukončenie realizácie projektu
04/2010 – 11/2013

Kontakty:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Dobrovičová 12
812 66 Bratislava
tel: 00421 2 59 26 61 11
fax: 00421 2 59 26 64 35
www.mpsr.sk

Sekcia riadenia programov regionálneho rozvoja
Prievozská 2/B
825 25 Bratislava 26
e-mail: [email protected]
www.ropka.sk