Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Nedávny prieskum Eurobarometra z roku 2020 ukázal, že veľká väčšina respondentov sa obáva vplyvu chemických látok, nachádzajúcich sa v bežných výrobkoch, na zdravie. Existujú tiež spoľahlivé vedecké dôkazy potvrdzujúce zdravotné a environmentálne obavy, týkajúce sa chemických látok. Európska Zelená dohoda (European Green Deal) obsahuje záväzok nulového znečistenia životného prostredia, bez toxických látok. V tejto súvislosti sa osobitne zmieňuje o nutnosti rýchleho riešenia rizík, ktoré predstavujú nebezpečné chemické látky, konkrétnejšie veľmi perzistentné chemické látky. 

Znečistenie z perzistentných a mobilných chemických látok je často systémovým problémom. Je totiž poháňané faktormi úzko súvisiacimi s prevládajúcimi spôsobmi výroby a spotreby a posilňované chýbajúcimi vhodnými technickými riešeniami vrátane (bio) sanácie a monitorovacích techník pre životné prostredie (zahŕňajúc i morské prostredie). Tieto chemické látky tiež predstavujú výzvu pre regulačné orgány pri vývoji alebo presadzovaní účinných politík. Príkladom veľmi perzistentných chemických látok sú per- a polyfluóralkylové látky (PFAS), skupina tisícov umelých chemických látok, ktoré sa široko používajú v rôznych spotrebných a priemyselných výrobkoch (napr. textílie odpudzujúce vodu a škvrny, hasiace peny, plasty, materiály prichádzajúce do styku s potravinami a kozmetika). Týmto látkam sú bežne vystavení občania i životné prostredie. 

Rozsah: 

S prihliadnutím na najnovšie politické potreby a vývoj je výzva zameraná na získanie nových poznatkov, preskúmanie uskutočniteľnosti nových alebo vylepšených technológií a demonštráciu inovatívnych riešení na ochranu zdravia, životného prostredia a prírodných zdrojov pred perzistentnými a mobilnými chemickými látkami. Očakáva sa, že vybrané projekty rozšíria vedomosti o zdravotných dopadoch, dopadoch na životné prostredie a budú sa zaoberať a prednostne predchádzať konkrétnym problémom so znečistením, ktoré zahŕňajú kontamináciu zdrojov životného prostredia (ako je pôda, sedimenty, vzduch, potraviny a pitná voda). Vytvorené riešenia by mali viesť k nákladovo efektívnej prevencii, monitorovaniu a ako posledná možnosť k zmierneniu alebo odstráneniu problémov (napr. úsilie o zmiernenie alebo nápravu v osobitne postihnutých geografických oblastiach). Mali by tiež viesť k lepšiemu pochopeniu osudu týchto látok v životnom prostredí a pomáhať proaktívne predchádzať negatívnym dopadom perzistentných a mobilných chemických látok (prípadne ich prekurzorov) na človeka a životné prostredie. Projekty môžu zahŕňať príslušné technológie, správu a aspekty sociálnej inovácie a demonštráciu inovatívnych riešení v príslušnom prostredí. Projekty môžu zvážiť najmä analytické metódy a monitorovanie umožňujúce kvantifikovať celé skupiny perzistentných a mobilných chemických látok v potravinách, pôde alebo pitnej vode. To by umožnilo dosiahnuť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa, pretože také metódy sú nevyhnutné na reguláciu skupín škodlivých látok, ktoré majú podobnú štruktúru. 

Všetky potrebné informácie o výzve sú dostupné na webovej stránke Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a na webovej stránke Európskej komisie. 

V prípade otázok alebo vysvetlenia, týkajúceho sa výzvy alebo iných činností v rámci programu Horizon 2020, sa môžete sa obrátiť na špecializovaný útvar Komisie pre výskum a/alebo na Národné kontaktné body Horizon 2020, ktoré na Slovensku sídla v Centre vedecko-technických informácií SR.