Poľnohospodári pochovali vlastné dieťa
(25.03.2013; Hospodárske noviny; s. 6; Kapsdorfer Erik)
Rozhovor. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer-SD) pre Hospodárske noviny:
Je nepochopiteľné, že vedenie komory príde s myšlienkou odbytového fondu, a o dva mesiace neskôr to isté vedenie komory povie, že to už nie je dobrá myšlienka. Osobne si myslím, že tá myšlienka bola dobrá, hovorí Jahnátek.
Rôznymi nástrojmi chcete docieliť, aby Slováci uprednostňovali slovenské výrobky pred zahraničnými. Nie je takáto politika v rozpore s pôvodnými ideami EÚ?
Vôbec si nemyslím, že politika, ktorú som zvolil, má deštrukčný charakter. Vezmite si, aké je priemerné percento predaja domácich potravín v jednotlivých členských štátoch. Všade je nad 77 percent, len na Slovensku je to 46 percent. Je to teda naša objektívna požiadavka, aby si Slovensko zachovalo svoju potravinovú sebestačnosť.
Najnovším nástrojom na podporu predaja slovenských potravín má byť odbytový fond, z ktorého sa majú hradiť reklamné kampane na slovenské potraviny. Mnohí výrobcovia potravín však pochybujú o jeho prínose. Kde beriete istotu, že reklama pomôže predá ju?
Keď si kupujete oblečenie, kupujete si nejakú značku, pretože máte istotu, že tá značka je kvalitná. Nestačí, aby minister vystúpil dvakrát do mesiaca a dal občanom signál, aby konzumovali slovenské potraviny. Občan potrebuje viac informácii, prečo má konzumovať slovenské potraviny. To musia urobiť médiá. Ale ten mediálny priestor potrebuje určité prostriedky. Odbytový fond mal vygenerovať tieto prostriedky.
Aká veľká skupina výrobcov podporuje myšlienku tohto fondu?
Minimálne 50 percent je tých, ktorí to chcú, druhé je to, čo vravia tí, ktorí ich reprezentujú. My sme dokopírovali rakúsky model, na Slovensko sme nešli so žiadnou novou myšlienkou.
Využíva sa tento model aj inde ako v Rakúsku?
Skoro v každej krajine. V Českej republike, vo Francúzsku...
Ministerstvo hospodárstva zákon o odbytovom fonde nepodporilo. Odvoláva sa na rozsudky Európskeho súdneho dvora, že takéto systémy majú obmedzujúci vplyv na voľný pohyb tovaru medzi členskými štátmi.
Videl som pripomienky ministerstva hospodárstva a myslím si, že ten, kto tieto pripomienky písal, ten zákon ani nečítal. Vôbec neberiem vážne stanovisko ministerstva hospodárstva.
Myšlienka fondu sa však už nepáči ani Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, ktorá ju iniciovala.
Je pre mňa nepochopiteľné, že vedenie komory príde s myšlienkou tohto fondu, a o dva mesiace neskôr to isté vedenie komory povie, že to už nie je dobrá myšlienka. Pochovali vlastné dieťa. Ja osobne si pritom myslím, že tá myšlienka bola dobrá. Paragrafové znenie zákona písala komora.
V súčasnosti beží v médiách kampaň na podporu konzumácie rýb. Pomohla zvýšiť ich predaj?
Kampaň bola vytvorená preto, lebo pri schvaľovaní fondu na podporu rybného hospodárstva bola určitá čiastka na mediálnu kampaň, a dosiaľ nikto túto možnosť nevyužil. Pokiaľ by sme tú reklamu nevyužili, museli by sme peniaze vrátiť do Bruselu. Vraveli sme si, dajme priestor slovenskej akvakultúre, ale aj slovenským médiám. Toto je prvá časť, ktorá beží v TA3. Chceme však urobiť ďalší reklamný projekt.
Otázka však bola, či sa zväčšil predaj rýb.
Dajte nám priestor. To nevieme vyhodnotiť za dva týždne.
Nebolo by vhodnejšie najskôr si vyhodnotiť túto časť kampane,
a až potom začať realizovať ďalšiu?
A do konca roka mi prepadnú peniaze a pôjdu do Bruselu.
Jedným z argumentov proti zriadeniu odbytového fondu je, že už aj v minulosti tu boli rôzne iniciatívy na podporu predaja slovenských potravín, Značka kvality, Kvalita z regiónov a podobne. Ich skutočný prínos však nebol nikdy vyhodnotený?
Áno, bolo niekoľko iniciatív, ale tam si výrobcovia platili sami. Práve tým, že vzniklo toľko iniciatív a neboli zjednotené, tak len domýlili zákazníka. A dnes to skutočne nikto nevie vyhodnotiť. Preto ešte minulé vedenie ministerstva pôdohospodárstva vyšlo s iniciatívou Značka kvality SK, ktorú sme povýšili, že bude zároveň deklarovať slovenský výrobok. Značka kvality SK mala byť tou nosnou vlajkou pri propagácii slovenských výrobkov.
No niektorí držitelia Značky kvality tvrdia, že od tejto iniciatívy čakali viac.
Nemám tieto skúsenosti. Naopak, zaznamenávame stále vyšší záujem o udelenie Značky kvality SK. Ale, samozrejme, nestačí mať na obale Značka kvality SK, ale musí robiť patričné promo tomu výrobku a musí mu zabezpečovať trvalú reklamu. A k tomu mal smerovať odbytový fond.
Aktuálnym problémom sú aj kontroly v obchodoch. Tie preukázali, že aj napriek tomu, že sú intenzívnejšie, obchodníci ich berú na ľahkú váhu. Počet nedostatkov sa zvýšil. Od apríla budú predajcom za nedostatky hroziť väčšie postihy. Myslíte si, že toto už na obchodníkov zaberie?
Je nemysliteľné, aby ste také nedostatky, aké my nájdeme pri kontrolách, našli v Rakúsku alebo v Nemecku. Neviem si predstaviť, aby sa nám pracovník v obchodnom reťazci vyhováral, že tie ohryzené kuracie prsia mu už doniesli ohryzené. Pokiaľ neurobíme pár ráznych krokov, každý reťazec bude brať tieto kontroly na ľahkú váhu. Reťazce sa boja negatívnej reklamy, boja sa, že sa zverejnia ich mená a nedostatky.
Zdá sa však, že to nezafungovalo...
Lebo tie postihy boli nijaké. Pokuty v starom zákone vychádzali z princípu, že pokutu môžete udeliť podľa veľkosti podniku. A to bol ten diabol ukrytý v detaile. Na to, aby ste určili, aká je to prevádzka, ste potrebovali údaje od postihovaného. Ten vám však povedal, že vám nič nedá, lebo sú to údaje obchodného tajomstva. Preto nemohli byť dokončené správne konania a uložené vysoké pokuty. My sme to teraz zrušili. Teraz kontrolór nepotrebuje od predajne žiadny údaj. Jednoducho pozrie, aká je závažnosť nedostatku a udelí rovno pokutu.
Po novom bude možné nariadiť aj uzatvoriť prevádzky. Pri akých pochybeniach?
Napríklad to bude pri potravinách, kde nebude možné identifikovať pôvod, takým môže byť napríklad prebalené mäso bez dozoru veterinára. Alebo ak tam nájdeme hlodavca, hmyz, vtákov. Prezentovali sme dôkazy, ako sa sýkorky kŕmili na čerstvom pečive.
Hmyz pri zelenine je však v obchodoch pomerne bežným javom a obchodníci tvrdia, že je mu ťažké predchádzať.
My sme si navykli na nízky štandard. My nemôžeme ďalej pokračovať v tomto nízkom štandarde. My musíme náš štandard dostať na úroveň štátov Európskej únie. Ja chápem, že sa obchody búria, pretože si na tento štandard navykli, a my sme si ten štandard prestali všímať.
Ak budú teda lietať okolo ovocia nejaké mušky, tak to bude dôvod na uzavretie predajne?
Neviem, čo myslíte pod muškou. Zákon hovorí hmyz. Ak tam bude hmyz, je to dôvod na uzavretie.
Uvažujete ešte o myšlienke zaviesť nižšiu DPH na predaje z dvora? Naposledy vám ju zablokovalo ministerstvo financií.
Nezablokovalo. Problém je, že nevieme nájsť vhodný model. To, čo bolo v roku 2009, je absolútne nerealizovateľné. Takto to už nepôjde. Využili sme to jeden rok a komisia zareagovala. Dnes nás už vopred varovala, že ak to urobíte ako v roku 2009, už vás nebudeme varovať a okamžite zakročíme.
Dočkáme sa teda v budúcnosti nižšej DPH na potraviny?
Bolo už vypracovaných sedem modelov a stále si nemyslíme, že to má hodnotu, ktorú od toho očakávame. Nemám ešte jasnú odpoveď.
Viete už, ako splniť domácu úlohu, ktorú vám dal premiér Robert Fico, a teda, ako zvýšiť zamestnanosť v sektore?
Áno. Už sme dali tabuľky a podklady do materiálov vlády. Máme prepočtami podložené, že vieme zamestnanosť v sektore zvýšiť o 30-tisíc ľudí. Teraz dorábame ďalšie opatrenie, kde by sme chceli ísť cestou kvázi investičných stimulov pre domácich poľnohospodárov. Išlo by o princíp zníženia daňových a odvodových povinností, pokiaľ by sa vytvárali pracovné miesta s dlhodobo nezamestnanými. Potenciál je taktiež v dreve. Chceli by sme vyhlásiť drevo za strategickú surovinu, čo by nám zároveň umožňovalo, že by sme na istú prechodnú dobu vedeli štátom regulovať export dreva. Hľadáme tiež model, ktorý by riešil otázku pridanej hodnoty. Prednostne by bilanciu dreva dostal ten, kto preukáže, že vytvorí vyššiu pridanú hodnotu na Slovensku.
Nehrozí, že pri regulácii exportu narazíme na Európsku komisiu?
Práve preto to musíte urobiť na dva kroky. Ak drevo, podobne ako vodu, vyhlásite za strategickú surovinu, tak dostávate štatút, ktorý vám umožňuje na istú prechodnú dobu obmedziť vývoz. Viem si predstaviť, že by sme na dva, na tri roky znížili alebo obmedzili export.
Vo svojej funkcii ste rok. Čo považujete za svoj najväčší úspech?
Nikdy som sám seba nehodnotil. To musia hodnotiť iní.
----
Kto je Ľubomír Jahnátek
Narodil sa 16. septembra 1954 v Nitre. Vyštudoval Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave.
V rokoch 1992 až 2005 šéfoval v Plastike Nitra a v Dusle Šaľa. Pôsobil aj v Nováckych chemických závodoch a vo firme Chémia Bratislava.
V rokoch 2006 až 2010 bol ministrom hospodárstva.
Pôsobí na Slovenskej technickej univerzite v Trnave.
Od roku 2012 je ministrom pôdohospodárstva.
----
