Prejav ministra Stanislava Becíka v Prahe
Drahá Mariann, Petr, kolegovia ministri, dámy a páni,
dovoľte mi poďakovať sa českému predsedníctvu, najmä môjmu českému kolegovi Petrovi za zorganizovanie tohto podujatia. Je mi cťou že mi je umožnené, aj keď v krátkom časovom priestore prezentovať vám najdôležitejšie otázky z pohľadu Slovenska. Chcel by som sa poďakovať aj Mariann za to, že prostredníctvom Zelenej knihy pripravila dobrý základ pre ďalšie smerovanie európskej politiky kvality poľnohospodárskych výrobkov. V súčasnej globalizovanej ekonomike a pri tlaku výrobkov s nízkymi cenami z tretích krajín, je riešenie tejto otázky veľmi naliehavé.
Považujem za mimoriadne dôležité, aby sme mali v EÚ takú politiku kvality, ktorá bude našim silným nástrojom pri predaji výrobkov na európskom a svetovom trhu. Politiku, ktorá bude jasne deklarovať že naše výrobky okrem toho že spĺňajú základné požiadavky majú pridanú hodnotu, ktorá je jasným signálom pre ich voľbu u spotrebiteľov. Politiku, ktorá zaručí našim spotrebiteľom dostupnosť kvalitných potravín za prijateľné ceny.
Chcel by som však aj pri tejto príležitosti zdôrazniť, že ak majú spotrebitelia na trhu EÚ možnosť navzájom spoznávať výrobky z jednotlivých jej regiónov, tak pre všetkých farmárov v EÚ by mali byť zabezpečené aj rovnaké podmienky súťaže a rovnaké štartovacie pozície. Naši farmári vnímajú rozdiely v úrovni priamych platieb oveľa citlivejšie v čase krízy, najmä pri nízkych výkupných cenách mlieka, ktoré sú už dlhodobo hlboko pod výrobnými nákladmi.
Tejto otázke sa budeme podrobne venovať na nadchádzajúcom zasadnutí Rady ministrov v Bruseli 23.3., kde očakávam, že Mariann predloží hĺbkovú analýzu aktuálnej situácie na trhu s mliekom spolu s návrhmi konkrétnych opatrení, ktoré sú nevyhnutné pre revitalizáciu tohto významného segmentu poľnohospodárskej výroby.
Slovensko podporuje navrhované zmeny v rámci politiky kvality, najmä zjednodušenie a sprehľadnenie kontrolného systému a označovania výrobkov a skrátenie doby registrácie. Máme však aj otvorené otázky, na ktoré očakávame odpovede. Sú to témy, ktoré sú v dokumente Komisie spracované len okrajovo alebo úplne chýbajú:
- Myslím si, že by sme mali venovať väčšiu pozornosť otázke identity výrobkov. Stupňujúce sa používanie náhradných substancií najmä u mäsových a mliečnych výrobkov považujem za najväčší problém, súvisiaci s kvalitou ponúkaných potravín v obchodných reťazcoch na Slovensku. Sú to výrobky, ktoré síce spĺňajú bezpečnostné kritériá ale nedostatočným označením a odlíšením zavádzajú spotrebiteľa.
- Je pre mňa neprijateľné, keď musí štátny rozpočet vydávať na zdravotníctvo o 400 % viac prostriedkov ako na poľnohospodárstvo aj preto, že nevieme zabezpečiť prevenciu pred chorobami spôsobenými zlou výživou. Politika kvality EÚ by preto mala venovať viac pozornosti výživovo hodnotným, najmä funkčným potravinám1, ich označovaniu a podpore centrálneho marketingu. Podpora školského ovocia a mlieka je dobrým začiatkom. Zmeniť stravovacie návyky obyvateľstva si však vyžaduje systémové zmeny.
- Považujem za dôležité, aby sme problematiku kvality potravín v EÚ riešili v širších súvislostiach – vo väzbe na správanie sa obchodných reťazcov a dovoz z tretích krajín. Náročné požiadavky EÚ na spôsoby hospodárenia prispievajú síce k vyššej kvalite výrobkov, na druhej strane sú konkurenčnou nevýhodou vo vzťahu k cene výrobku, čím sú zvýhodňované lacné potraviny z tretích krajín. Pokiaľ nebude európsky spotrebiteľ pri svojom výbere dávať prednosť kvalite pred cenou, s týmto prístupom ku kvalite neuspejeme. V tomto smere sú nové členské krajiny s nižšou kúpyschopnosťou obyvateľstva v nevýhode.
Vážené dámy a páni,
nemôžem akceptovať, keď je slovenský spotrebiteľ nútený z ekonomických dôvodov alebo bez možnosti voľby v obchodných reťazcoch kupovať „mäsové výrobky“ s minimálnym obsahom mäsa, večne trvanlivého mlieka ktoré nikdy neskysne, lebo zdravá probiotická mikroflóra je v ňom zničená. Nemôžem nemo pozerať na to, že náš spotrebiteľ má len veľmi obmedzené možnosti kúpiť si potraviny bez prídavných látok, na ktoré sme boli v minulosti zvyknutí.
Verím, že viacerí z Vás už mali možnosť degustovať mnohé slovenské špeciality. Ak tomu tak nie je, tak mi dovoľte, aby som využil túto príležitosť a pozval Vás na slovenský večer v Bruseli 12. mája, ktorý pripravujem pod záštitou nášho pána premiéra pri príležitosti 5. výročia nášho vstupu do EÚ. Bude to príležitosť na to, aby ste sa oboznámili s našou kultúrou, tradíciami, ale najmä kulinárskymi špecialitami, medzi ktoré nesporne patria tradičné bryndzové halušky, špeciálne syry ako slovenský oštiepok, parenica a korbáčiky alebo prvý registrovaný výrobok na úrovni EÚ Skalický trdelník.
V závere mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že moje námety nájdu podporu a spoločnými silami sa nám podarí uskutočniť zmeny, ktorými si vyslúžime uznanie u tých, pre ktorých politiku robíme – všetkých občanov EÚ.
Ďakujem za pozornosť a prajem úspešný priebeh tejto konferencie.
1. Potravina môže byť považovaná za funkčnú, ak bol dostatočne preukázaný jej priaznivý vplyv na jednu alebo viac telesných funkcií okrem primeraných výživových účinkov na zdravotný stav a/alebo zníženie rizika ochorenia. Funkčné potraviny musia mať charakter potraviny a ich priaznivý vplyv sa musí prejaviť už pri konzumácii množstva odpovedajúceho bežnej potravine. Nie sú to pilulky alebo iná forma bežných liečiv, ale tvoria súčasť normálnych potravín.
Pozn.: Konferencia je diskusiou k Zelenej knihe o kvalite poľnohospodárskych výrobkov. Vystúpenie je v súlade s pozíciou SR zaslanou na EK.
