Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Poľné plodiny

Hraboš poľný
Popis a rozmnožovanie
Hraboš poľný (Microtus arvalis) je rozšírený v Európe v oblastiach s nadmorskou výškou 300 - 500 m. Patrí do čeľade hrabošovitých (Arvicolidae), radu hlodavce (Rodentia) a triedy cicavce (Mammalis). Dĺžka hraboša je okolo 10 cm, hmotnosť 20 – 45 g. Chvost má kratší ako telo. Srsť má rôzne sfarbenú, môže byť hnedo-šedá, žltkastá, hrdzavá alebo škoricová, hnedá alebo šedo-hnedá. Rozmnožuje sa v závislosti od vonkajších podmienok . Hlavný čas párenia je v období medzi marcom až októbrom, gravidita trvá 3 týždne. V jednom vrhu býva 5 až 10 mláďat. Rodia sa bez srsti a slepé, vážia 1 – 1,5 g. Na 8 deň začínajú vidieť a vo veku 4 – 5 týždňov sú už dospelé. Samičky narodené na jar rodia ešte v tom istom roku, ale dožívajú sa len 8 mesiacov života. Samičky narodené koncom leta a v jeseni už spravidla rodia až po prezimovaní a dožívajú sa aj so samcami veku 18 mesiacov. Vo výskume sa dokázalo, že jeden pár hraboša od marca do decembra mal v troch pokoleniach až 2 557 jedincov. Premnoženiu pomáha aj to, že môžu žiť na malom priestore a aj 3-4 generácie žijú v jednom hniezde.

Spôsob života
Hraboš poľný žije v spoločenstvách, ktoré si chránia svoj životný priestor. Vchody do nôr sú prepojené ušľapanými chodníčkami, ktoré umožňujú jedincom spoločenstva rýchly pohyb od nory k nore a k miestam potravy. Tieto kolónie môžu na jar dosahovať počet jedincov až 3 000 na ha. Jedna nora je tvorená jednou hniezdnou komorou s jednou alebo dvomi chodbami na povrch s otvorom 2 až 5 cm. Hniezdna komora dosahuje priemer 10 cm v hĺbke 20 – 30 cm. Býva vystlaná chlpami na uteplenie hniezda. Trus ukladá hraboš mimo noru. Spojenie jednotlivých nôr v kolóniach býva veľmi komplikované, v niekoľkých úrovniach pôdy a na povrchu. Povrchové cestičky udržuje kolónia čisté a značkuje si ich močom. Hraboše sa po nich pohybujú veľmi rýchle, ak zacítia nebezpečenstvo bleskovo miznú v nore. V hlbokom snehu alebo pri dlhotrvajúcom suchu buduje hraboš hniezda aj na povrchu pôdy.

Príčiny premnoženia
V miestach, kde nie sú proti hrabošom vykonávané ošetrenia, dochádza v intervaloch 3 - 4 rokov k jeho premnoženiu. Premnoženiu napomáha dnešný systém obrábania pôdy s menším množstvom kultivačných zásahov, častokrát s vylúčením orby, veľké množstvo pozberových zvyškov na poli, veľa výdrvu, nevhodný osevný postup, ale aj dlhodobé otepľovanie. Naopak vlaňajšie silné zrážky, záplavy a tohtoročné silné mrazy, populáciu hraboša zdecimovali. Prvé rozmnožovanie a s tým aktívne poškodzovanie prezimujúcich poľných plodín začína v polovici marca. Toto je ideálne obdobie na kladenie návnad do nôr hrabošov. Aktívne nory rozoznáte podľa hladkého okraja, čerstvého trusu, prípadne čerstvých zvyškov rastlín na okraji nory. Do takýchto aktívnych nôr vkladajte návnady, nikdy nie na povrch pôdy. Hraboš poľný je schopný skonzumovať denne 20 g zelenej hmoty, čo je až 100 – 120 % jeho hmotnosti. Vyznačuje sa takzvaným „plytvavým žerom”.

Zisťovanie početnosti hraboša
Početnosť hraboša sa dá zistiť dvomi spôsobmi: zašľapávaním nôr a odpočtom živých nôr. Metóda zašľapovania nôr spočíva v tom, že na ploche 10x10 m sa zašľapú všetky nory. Takýchto jednoárových plôch je treba šachovnicovite označiť na 1 hektári 5. Po 24 hodinách sa spočítajú všetky znovu otvorené východy z nôr a ich počet sa vynásobí 20, tým získame počet aktívnych nôr na 1 ha. Táto metóda je ekonomicky nevýhodná, pretože si vyžaduje navštíviť to isté miesto 2 krát.
Výhodnejšia a rýchlejšia je metóda zisťovania živých nôr. Jednoduchým prechodom uhlopriečne cez parcelu v dĺžke 100 m spočítavame všetky živé nory (s vyhladeným okrajom, stopami potravy, trusu) v šírke záberu pozorovateľa 2,5 m. Takéto prechody vykonáme 4. Tým získame prehľad o početnosti hraboša na ploche 1000 m², po vynásobení 10 dostaneme početnosť hraboša na 1 ha.
Slabý výskyt je pri počte do 40 živých nor, stredný od 41 do 100 a silný výskyt pri počte 101 a viac živých nôr na ha na jar. Pri odpočte na jeseň sa za slabý výskyt považuje počet nôr do 1000 na ha, stredný výskyt 1001 – 2000 nôr na ha a silný výskyt je 2001 a viac živých nôr na ha.

Opatrenia proti hrabošom
Tu treba pripomenúť, že okrem škôd spôsobených na poľných plodinách, hraboš prenáša závažné infekčné ochorenia: tularémiu, Q-horúčku, leptospirózu a novú skupinu vírusov tzv. hantavírus, ktorý spôsobuje prudký zápal pľúc.

Opatrenia treba tiež rozdeliť na 3 základné spôsoby významné z hľadiska integrovanej ochrany rastlín:
1.    preventívna agrotechnická ochrana odporúča:
- nepoužívať bezorbové systémy, ale pôdu intenzívne obrábať,
- na poliach nenechávať pozberové zvyšky, ktoré bývajú úkrytom pre hraboša,
- v osevnom postupe striedať plodiny, v ktorých sa hraboš intenzívne premnožuje (obilniny, repka, VRK) so širokoriadkovými plodinami,
- v krajine vysádzať dreviny pre prirodzený úkryt dravcov, sov a šeliem.
2.    biologická ochrana nezaťažuje životné prostredie!
Prirodzenými nepriateľmi hrabošov sú dravé vtáky (jastraby, sokoly, sovy), ako aj krkavce, ďalej hranostaje, lasice, líška obyčajná, prasa divé ako aj mačka domáca. Biologická ochrana spočíva vo vytváraní podmienok pre ich rozmnožovanie udržovaním kríkov a drevín na okrajoch pozemkov a umiestňovaním posedov pre dravce v tvare písmena „T“ pre lepšiu orientáciu v teréne.
3.    chemická ochrana je nutná pri strednom a silnom výskyte hraboša poľného.
Na Slovensku je povolené používať návnady iba vkladaním do nôr. Plošné použitie nie je povolené! Základom správneho použitia je aplikovať návnady tak, aby ich nemohli konzumovať iné zvieratá a vtáky. Pri aplikácii je dôležité dodržiavať pokyny uvedené na etikete prípravku. Povolené sú:
Ekophos-Alp (fosfid hlinitý) – 1 tabletka na noru,
Phostoxin (fosfid hlinitý) – 1 tableta na noru alebo 5 peliet na noru, pri použití v krechtoch 4 tablety na m³ alebo 10 peliet na m³; povolený je aj proti ďalším hlodavcom - chrček poľný a krysa vodná v dávke 1-2 tablety na noru alebo 5 peliet na noru,
Stutox-I (fosfid zinočnatý) – aplikuje sa vkladaním do nôr v ohniskách výskytu hraboša poľného v dávke 4 – 5 kg na ha pri ohniskovom výskyte alebo 8 – 10 kg na ha pri plošnom strednom (41-100 živých nôr na ha na jar) a silnom výskyte (101 a viac živých nôr na ha na jar).

Zelenina

Reďkovka
Medzi obľúbenú zeleninu patrí reďkovka, ktorá sa seje veľmi skoro na jar, prípadne druhýkrát koncom leta na jesenný zber. Okrem iných škodcov ju napádajú aj skočky.
Skočky patria medzi chrobáky. Zimujú ako dospelce v pôde, pod hrudami, kameňmi, lístím, v trhlinách kôry alebo v tráve. Na jar vyliezajú väčšinou po väčšom oteplení. Sú veľké približne 2-3 mm, obyčajne tmavej farby s lesklými krovkami. Lietajú veľmi zriedka, sú veľmi čulé a pri vyrušení nápadne skáču (odtiaľ je názov) a pomerne rýchlo sa ukrývajú, takže ich niekedy ani nemožno spozorovať. Avšak príznakom ich výskytu sú požerky na klíčiacich rastlinách. Na listoch vyžierajú plytké jamky, tzv. okienkovanie, alebo 1-3 mm veľké okrúhle dierky, prípadne obžierajú okraje listov a spôsobujú ich „zúbkatosť“. Okrem kapustovej zeleniny sa vyskytujú aj na mnohých ďalších plodinách. Rod Phyllotreta sa vyskytuje výlučne len na kapustovitých rastlinách, medzi ktoré sa zaraďuje aj reďkovka. Nakoľko skočky napádajú iba mladé vzchádzajúce rastliny (približne do štádia 4 pravých listov), pri optimálnej príprave pôdy, dostatočnej výžive a primeranej zálievke býva kritické štádium vzchádzania väčšinou rýchle prekonané. Preto sú ohrozené najmä porasty s pomalým rastom, či už zle založené hlbokou sejbou, nedostatočne hnojené, zavlažované a pod. Rast môže spomaľovať aj silný pôdny prísušok, preto je dôležité aj včasné kyprenie pôdy po zrážkach, prípadne po závlahe. Všeobecne treba zabezpečiť rýchly a vyrovnaný rast porastu, ktorý takto včas unikne škodlivému napadnutiu.
Hladina škodlivosti sa pohybuje medzi 30-50 % napadnutých klíčiacich rastlín alebo pri výskyte 1-2 chrobákov na 1 m2. Pri vyššom stupni napadnutia vznikajú hospodárske škody, preto je v takomto prípade potrebné chemické ošetrenie, ktoré sa musí vykonať včas krátko po vzídení rastlín najmä za suchého a teplého počasia, ktoré spomalením rastu a vývoja klíčiacich rastlín predlžuje obdobie napadnutia reďkovky skočkami. Momentálne je povolených 5 prípravkov na ochranu rastlín v rámci rozsahu použitia do kapustovej zeleniny, a to Decis EW 50, Decis Protech a Delta EW 50 so 7-dňovou ochrannou dobou, Nurelle D so 14-dňovou ochrannou dobou a Pyrinex 25 CS s 28-dňovou ochrannou dobou.

Cesnak
Po prvom oteplení nad 10oC sa vykonáva ošetrenie cesnaku proti fúzavke cesnakovej.

Ovocné dreviny
Okrem toho upozorňujeme, že vzhľadom na oteplenie čoskoro nastane vhodné obdobie na prvé jarné ošetrenia. Ide najmä o ochranu proti kučeravosti broskýň, ktorá sa vykonáva v období nalievania ich púčikov, najneskôr pri objavení prvých zelených lístočkov vychádzajúcich z púčikov.


14.3.2011
Ing. Stanislav Barok
ÚKSÚP – OOR Bratislava
Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany