Signalizačná správa ÚKSÚP
Vzhľadom na výrazné oteplenie v polovici marca prerušené intenzívnymi zrážkami nastáva postupné prebúdzanie vegetácie. Striedanie období s vyššími a nižšími teplotami je v našich zemepisných šírkach bežným jarným prejavom počasia. Preto je potrebné sledovať vývoj ovocných stromov a v neposlednej miere aj počasie, pretože termín ošetrovania proti škodlivým organizmom závisí buď priamo od teploty alebo od vegetačnej fázy ošetrovanej plodiny.
Poľné plodiny
Repka ozimná
Najvážnejší škodcovia repky ozimnej sa objavujú na porastoch repky ozimnej už v tomto období. Sú to krytonosy. Ako prvý nalietava na repku krytonos repkový, o pár dní neskôr krytonos štvorzubý.
Oteplenie nad 10°C cez deň a nočné teploty nad bodom mrazu sú priaznivé na prelet imág krytonosov zo zimovísk na porasty repky. Krytonosy prezimujú ako imága v pôde na poliach, kde sa v minulom roku pestovala repka. V čase, keď sa teplota pôdy pohybuje v hĺbke 2 cm okolo 5°C, imága vyliezajú, a pokiaľ je priaznivé počasie bez zrážok a silného vetra, začnú lietať za potravou na okolité porasty repky ozimnej.
Krytonos repkový (Ceutorhynchus napi) je asi 3-4 mm veľký zavalitý chrobák s typickým dlhým noscom, na ktorom sú umiestnené tykadlá. Farba kroviek je jednoliata, tmavošedá až šedobiela, bez škvŕn. Krovky sú pokryté chĺpkami. Je väčší ako krytonos štvorzubý. Po prelete zo zimovísk na porasty repky imága najskôr intenzívne žerú asi 2-3 týždne a až potom nastáva pohlavná dospelosť a párenie. Oplodnená samička kladie vajíčka do hlavnej stonky tesne pod kvetenstvom. Škodlivosť krytonosa repkového preto nie je len v požerkoch, ktoré spôsobili na rastlinách repky imága, ale najväčšie škody spôsobujú mladé larvy vyliahnuté z vajíčok. Tieto larvy sa liahnu vo vnútri stonky pod kvetenstvom, vyžierajú stonkovú dreň a postupujú smerom dolu ku koreňu. Poškodenie stonky sa prejavuje otvormi po kladení vajíčok pod kvetenstvom a deformovaním stonky, jej krútením a praskaním. Oslabená je samozrejme aj výživa celej rastliny, čo má za následok nižšiu úrodu slabšieho semena. Ale najhoršie poškodenie nastáva vtedy, keď sa larvy „prežerú” až ku koreňovému krčku a vylezú von, aby sa v pôde zakuklili. Ak je v tom čase repka slabá, otvory spôsobia tak silné poškodenie stonky, že sa láme tesne nad zemou a repka polieha ešte pred kvitnutím. Požer v stonke trvá 30-40 dní, larvy dorastú až do dĺžky 8 mm. Po zalezení larvy do pôdy nasleduje kuklenie a po 25 dňoch sa liahnu dospelé chrobáky. Tieto zostávajú ukryté v pôde v štádiu diapauzy až do budúcej jari. Krytonos repkový má 1 generáciu za rok.
Škodlivosť krytonosa repkového sa posudzuje podľa kritického čísla, ktoré znamená, že po jeho dosiahnutí nastáva prah ekonomickej škodlivosti a je potrebné ošetrovať. Spravidla sa na odpočet tohto kritického čísla odporúčajú rôzne lapače: žlté lepové dosky alebo žlté Mörickeho misky. Najjednoduchšia a najrýchlejšia je metóda priameho pozorovania v poraste. Pri tejto metóde sa pozorovateľ musí pohybovať v poraste tak, aby na rastliny, ktoré chce pozorovať, nevrhal tieň, lebo krytonos po dopade tieňa „zahrá mŕtveho chrobáka” a padá na zem. Pozorovateľ musí preto opatrne prísť na miesto a sledovať pohyb imág po listovej ružici repky. Obyčajne sa na jednej rastline repky nájde aj niekoľko kusov imág. Kontrolujeme diagonálne 10x5 rastlín. Kritické číslo je 1 imágo na 1 rastlinu alebo 4 chrobáky na 1 m².
O niekoľko dní po nálete krytonosa repkového na porasty repky prelietava aj krytonos štvorzubý (Ceutorhynchus quadridens). Je o niečo menší, asi 3 mm dlhý. Farba je matnolesklá a najvýraznejší poznávací znak je biela škvrnka medzi krovkami pri štítku. Škodí tým, že kladie vajíčka do stopiek listov mladej repky, v rapíkoch sa liahnu larvičky a poškodzujú ich. Následkom je úbytok listovej hmoty na rastline a vytvorenie miest vstupu infekcií hubových ochorení na repke. Larvy sa v tomto prípade neprežierajú smerom k pôde, ale vypadávajú z rapíkov listov a zakukľujú sa. Ďalej je vývoj rovnaký ako pri krytonosovi repkovom.
Z hľadiska integovanej ochrany rastlín je dôležitý predovšetkým biologický boj proti krytonosom. Z predátorov najviac regulujú jeho početnosť lumky z rodu Tersilochus. Pri prevencii výskytu je treba dodržiavať priestorovú izoláciu a porasty repky umiestňovať čo najďalej od minuloročných pestovateľských plôch repky a kapustovitých plodín, ďalej treba ničiť kapustovité buriny. Výrazným agrotechnickým zásahom je kvalitná hlboká orba, pri ktorej sa premiestňujú prezimujúce imága krytonosov do väčších hĺbok.
Chemická ochrana je najvhodnejšia v čase po preletení imág zo zimovísk, počas úživného žeru, čo môže trvať asi 2 týždne po oteplení nad 10°C. Najosvedčenejší spôsob boja proti krytonosom je aplikácia prípravkov na báze chlorpyrifosu, ktoré majú kontaktný, požerový, dýchací a výrazný reziduálny a repelentný účinok:
- Nurelle D (500 g + 50 g cypermetrinu),
- Pyrinex 25 CS (250 g chlorpyrifos),
- Acord (chlorpyrifos 500 g + cypermethrin 50 g).
Podobný účinok vykazujú aj ďalšie povolené prípravky:
- Mospilan 20 SP – má výrazný systémový účinok v rastline, rýchly účinok na nervový systém škodcov, dlhodobý a vyrovnaný reziduálny účinok nezávislý na teplote,
- Biscaya 240 OD – dotykový, požerový a systémový účinok nezávislý na teplote,
- Proteus 110 OD – akútne kontaktný požerový účinok, systémový a repelentný,
- Calypso 480 SC – dotykový, požerový a vynikajúci systémový účinok.
Povolené pyretroidy Bulldock 25 EC, Fury 10 EW , Decis EW 50, Delta EW 50, Decis Protech, Karate Zeon 5 CS, Nexide, Rapid, Vaztak 10 EC nemajú dostatočný systémový účinok v rastline, preto musí postreková kvapalina pokryť povrch rastliny, vyžadujú vyššiu dávku vody na ha a nesmú sa aplikovať pri teplotách nad 25ºC, majú výrazný repelentný účinok. Po zaschnutí sú odolné voči dažďu. Svojím razantným kontaktným účinkom urýchľujú kontrolu škodcov. Do 31.5.2011 je ešte povolený Talstar 10 EC.
Všetky insekticídy sú miešateľné s fungicídmi a kvapalnými hnojivami, prípadne so stimulátormi rastu.
Stimulátor úrody Atonik obmedzuje vplyv stresu, ktorý bol spôsobený prezimovaním, zrýchľuje regeneráciu rastlín na jar, ovplyvňuje vetvenie a rozkonárenie repky, stimuluje kvitnutie a násadu šešulí. Aplikuje sa v štádiu listovej ružice až predlžovacieho rastu.
Významný morforegulačný efekt majú aj mnohé fungicídy používané v ochrane repky po nástupe vegetácie od fázy listovej ružice do konca tvorby bočných konárov proti fómovému černaniu stoniek (Phoma lingam): Capitan 25 EW, Caramba, Horizon 250 WP, Lynx, Orius 25 EW, Ornament 250 EW, Prosaro 250 EC.
Fómové černanie stoniek je teraz viditeľné na listoch v podobe žltých škvŕn s čiernymi bodkami. Tieto škvrny sa postupne trhajú a spôsobujú usychanie listov. Choroba najviac poškodzuje koreňový kŕčok. Ten sa predlžuje a na povrchu praská, korkovatie. Pokiaľ nie je zavčasu porast fungicídne ošetrený, stáva sa oslabený koreňový kŕčok miestom vstupu patogénov spôsobujúcich hnilobu, stonka sa láme a porast poľahne.
Ovocné stromy
Z ovocných stromov sa najskôr ošetrujú broskyne, ktoré napáda veľmi nebezpečná choroba – kučeravosť broskyňových listov. Pri jej silnom výskyte môže dôjsť až k úplnému výpadku úrody, pri opakovaných viac rokov po sebe nasledujúcich výskytoch aj k odumretiu celých stromov. Pôvodca tejto choroby prezimuje predovšetkým na povrchu kôry vetvičiek a konárov, len menšia časť spór zostáva pod šupinami púčikov. Práve táto časť prezimujúcich spór je hlavným zdrojom jarnej infekcie. Pre šírenie tejto choroby je potrebné vlhké a daždivé počasie a nižšie teploty okolo 10oC. Je zaujímavé, že hube vyhovujú skôr nižšie ako vyššie teploty. Súvisí to zrejme s rýchlejším usychaním akejkoľvek vlhkosti, vrátane pravidelnej rannej rosy. Najdôležitejšie sú dažde v období pučania priamo do rozvíjajúcich sa púčikov, vlhkosť alebo sucho dlho pred pučaním nemá väčší vplyv na výskyt tejto choroby. V tomto roku sú vytvorené vhodné podmienky pre túto chorobu, nakoľko po oteplení a miernom rozvití púčikov napršalo „priamo do nich“, takže ošetrenie bude nevyhnutné. Najúčinnejšou ochranou je správne načasovaný postrek, a to v období nalievania sa púčikov, keď sa začínajú z púčikov vysúvať prvé vrcholčeky zelených lístkov. Je to veľmi krátky čas, ktorý je pre dobrú účinnosť rozhodujúci. Predčasne vykonaný postrek má značne znížený účinok. Vysokú účinnosť vykazujú najmä meďnaté prípravky Cuprocaffaro, Cuproxat SC, Funguran, Champion 50 WP alebo Kuprikol 50, prípadne aj sírnatý Sulka, pri ktorých pri správnom ošetrení možno dosiahnuť jedným postrekom uspokojivé výsledky. Iba pri pokračujúcom vlhkom a chladnom počasí, ktoré predlžuje pučanie a tým aj možnosť infekcie, možno odporučiť ešte jeden postrek, ale už organickými fungicídmi, ako sú Citan DG, Delan 700 WDG, Dithane M 45, Dithane DG neo-tec, Efuzin 500 SC, Novozir MN 80 alebo Syllit 65. Tieto možno použiť samozrejme aj pri pučaní. Druhé ošetrenie treba vykonať 7-14 dní po prvom ošetrení najneskôr do začiatku kvitnutia stromov. Ošetrenie po kvitnutí sa už neodporúča, nakoľko má veľmi nízky účinok. Množstvo postrekovej tekutiny by malo byť vyššie, a to 1000 litrov na ha. Po kvitnutí je potrebné poškodené listy mechanicky odstrániť.
Marhule sú druhou kôstkovinou, ktorú na jar treba niekedy ošetrovať. I keď ešte väčšinou nekvitnú, upozorňujeme na moniliózu kvetov a výhonkov kôstkovín, ktorá napáda najmä marhule, v menšej miere aj čerešne a višne. Vyhovuje jej tiež vlhké počasie. Toto ochorenie sa nápadne prejavuje hlavne v čase dozrievania plodov ich hnitím. Z poškodených plodov huba následne preniká do konárikov, odkiaľ sa šíri ďalej smerom dovnútra koruny a spôsobuje jej presychanie. Menej časté býva poškodenie kvetov v čase kvitnutia, kedy huba spôsobuje usychanie kvetov a následne stratu na úrode. Ochranou proti tejto chorobe je dôkladné odstraňovanie napadnutých plodov počas ich dozrievania, ale najmä po zbere. Suché plody z vlaňajšej úrody treba odstrániť rezom konárikov až po zdravé drevo. Chemická ochrana kvetov a výhonkov sa zvyčajne vykonáva 2-krát, a to na začiatku kvitnutia a na konci kvitnutia. Ošetrenie sa odporúča iba na náchylných odrodách a za daždivého počasia, najmä v období kvitnutia. Z prípravkov sú na ošetrenie kôstkovín povolené Horizon 250 EW, Lynx, Ornament 250 EW, Q-Bucon, Signum, Sporgon 50 WP a Zoran a na marhule aj Baycor 25 WP. Množstvo postrekovej tekutiny by malo byť vyššie, a to 1 000 litrov na hektár.
Zelenina
Pri pestovaní priesad zeleniny spôsobuje významné škody padanie vzchádzajúcich rastlín, ktoré je komplexným ochorením viacerých húb súčasne. Pri pestovaní treba priesadám zabezpečiť dostatok svetla, primeranú vlahu a optimálnym výsevkom dostatočnú vzdialenosť navzájom a vzdušnosť. V chemickej ochrane sa uplatňuje prípravok Previcur 607 SL v 0,15-0,25 % koncentrácii a v malospotrebiteľskom balení aj prípravok Antipleseň. Používa sa vo forme zálievky po sejbe a presadení v množstve 3-5 litrov roztoku na 1 m2.
Na porastoch hlavne ozimného cesnaku škodí mucha fúzavka cesnaková. Vylieta skoro na jar pri teplotách nad 10oC. Po viacerých dňoch s touto teplotou sa dá očakávať kladenie vajíčok. V tomto roku už prvé oteplenie bolo, pri ďalšom je ošetrenie určite potrebné. Postrek má význam iba v lokalitách s pravidelnými výskytmi, a to prípravkami Ceon 5 CS, In-sek, Karate zeon 5 CS, Karate zeon 050 CS, Karate so zeon technológiou 5 CS, Lambda Lam 50 CS, Lambdol alebo Reldan 40 EC, ktorý sa robí po prvom oteplení nad 10oC a o 14 dní sa zopakuje.
25.3.2011
Ing. Stanislav Barok
ÚKSÚP – OOR
Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany
