Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Poľné plodiny

V tomto roku začal nálet motýľov vijačky kukuričnej do svetelných lapačov o dva týždne skôr ako v minulom roku a jeho početnosť je už teraz vyššia. Podľa predpovede počasia môžeme predpokladať termín ošetrenia v 1.júlovom týždni. V minulom roku bol nálet vijačky prerušený ochladením a tým vrchol letovej krivky predĺžený až do polovice júla. Z toho dôvodu treba neustále sledovať počasie a množstvo vykladených vajíčok na spodnej strane listov kukurice.

Vijačka kukuričná prezimuje vo zvyškoch rastlín kukurice v štádiu húsenice, kde sa v priebehu mája a júna zakuklí a vylieta motýľ. V tomto roku vylietali prvé motýle už 1. júnový týždeň a bez prestania sa ich množstvo v lapačoch zvyšuje až môže dosiahnuť počet 90 a viac za deň. Odporúča sa ošetrovať po dosiahnutí vrcholu náletu v lapačoch, čo však nemusí byť presné, lebo podľa počasia, ak sa ochladí, nálet prestane a po oteplení môže znovu gradovať. Preto je objektívnejšie sledovať množstvo vykladených vajíčok. Samičky kladú vajíčka na spodnú stranu listov v blízkosti stredného rebra po 10-30 kusoch usporiadaných do nepravidelného oválu. Jedna samička môže postupne vyklásť okolo 300 vajíčok. Húsenice sa liahnu asi o 10-15 dní. Najskôr sa živia listami a bliznami kvetov, neskôr prenikajú do stonky alebo do šúľkov. Migrujú v rastline a pred zberom kukurice zaliezajú do dolných častí stonky, kde prezimujú. Počas žeru poškodzujú vnútro stebla, klasu a ničia zrná. Preto je zvlášť dôležité ošetrovať porasty osivovej a zrnovej kukurice. Poškodené časti rastlín sú vstupnou bránou fuzarióz.

Integrovaná ochrana proti vijačke kukuričnej je zameraná na:

• dôkladné zaoranie pozberových zvyškov kukurice hlbšie ako 15 cm,
• udržaní čistého povrchu poľa. Húsenice, ktoré prežijú zaoranie, sa snažia dostať na povrch pôdy a dokončiť vývoj vo zvyškoch rastlín, preto je potrebné zvyšky čo najviac rozdrviť.
• dodržiavať čo najväčšiu vzdialenosť od polí s kukuricou z ostatného roku.
   

Chemická ochrana môže byť podľa rozhodnutia farmára:

• zavesenie kapslí prípravku TRICHOPLUS so živými osičkami Trichogramma, ktoré kladú vajíčka do vajíčok vijačky kukuričnej a mory bavlníkovej, kde prebieha celý ich vývoj. Prvú aplikáciu treba urobiť na začiatku liahnutia prvých húseníc zavesením kapslí na najvrchnejší list, druhú po 7 až 10 dňoch. Podľa náletu do svetelných lapačov prvé liahnutie húseníc bude na prelome júna a júla. Táto metóda je efektívna pri predpokladanom napadnutí 25 % a viac rastlín.
• postrek vyliahnutých húseníc a vajíčok vysoko selektívnym kontaktným a požerovým prípravkom INTEGRO, ktorý zastavuje požer húseníc už po niekoľkých hodinách a nevyliahnu sa ani zasiahnuté vajíčka, ani tie, ktoré sú vykladené na ošetrenú plochu, alebo STEWARD, ktorý pôsobí rovnako do 4 hodín po aplikácii, má translaminárne pôsobenie. Aplikujú sa na začiatku hromadného liahnutia húseníc, tento rok pravdepodobne prvý júlový týždeň.
• ošetrenie húseníc vijačky 7-10 dní po dosiahnutí maxima náletu motýľov do svetelných lapačov požerovými a dotykovými prípravkami s repelentným účinkom DECIS EW 50, DELTA EW 50 alebo FURY 10 EW, KARATE ZEON 5 CS, VAZTAK 10 EC.

Významnou pomôckou na presné určenie začiatku kladenia vajíčok je suma efektívnych teplôt 360°C a na optimálny termín pre chemický zásah suma 550°C. Suma efektívnych teplôt sa vypočíta ako súčet prebytkov nad 10°C z priemerných denných teplôt od začiatku vegetácie.

Približne v tom istom čase lieta ďalší motýlik, ktorý je nielen škodcom kukurice, ale široký polyfág. Je to mora bavlníková (Helicoverpa armigera). Na kukurici poškodzuje iba šúľky. Povolený prípravok na ošetrenie je INTEGRO.

Pred naskladnením osiva na výsev semenných porastov v budúcom roku sa odporúča ošetrenie biologickými prípravkami s obsahom Bacillus thuringiensis BIOBIT WP alebo BIOBIT XL. Účinkujú len na húsenice najmladšieho vývinového stupňa, neúčinkujú na imága – motýle.

Ovocie

V niektorých lokalitách dochádza postupne k nárastu početnosti a s tým súvisiacej škodlivosti roztočcov na jadrovinách. Najrozšírenejšie sú 2 druhy, a to roztočec ovocný a roztočec chmeľový. Škody sa prejavujú predovšetkým na listoch, na ktorých vplyvom vyciciavania sa zo začiatku stráca sviežozelená farba a listy postupne sivejú. Pri veľmi silnom napadnutí sa listy pomaly rúrkovite zvinujú a nadobúdajú až hrdzavohnedé zafarbenie. Ak sa koncom leta k roztočcom pridruží aj suché letné počasie, môžu postihnuté listy predčasne opadnúť. To môže mať za následok zoslabnutie stromov, zhoršenú kvalitu plodov, obmedzenú a nedokonalú tvorbu kvetných pukov pre budúcu úrodu a zníženú odolnosť proti zimným mrazom. Ak nastane zosivenie listov alebo ešte silnejší prejav napadnutia, možno už rátať s určitými hospodárskymi stratami. Problémy s roztočcami bývajú zväčša v sadoch, v ktorých sa nadmieru používajú chemické prípravky. Najmä používanie širokospektrálnych insekticídov proti obaľovačom spôsobuje úhyn aj užitočných dravých roztočov, ktoré sa živia škodlivými roztočcami. Preto treba pri voľbe ochranných zásahov a výbere vhodných prípravkov postupovať veľmi opatrne, aby sme si nesprávnymi zásahmi nespôsobili ešte väčšie problémy, pretože silné premnoženie roztočcov sa odstraňuje často aj viac rokov. Najvhodnejším spôsobom ochrany je biologická ochrana nasadením dravého roztoča Typhlodromus piri. Pri jeho použití je však veľmi dôležitý výber všetkých chemických prípravkov. Informácie o toxicite prípravkov poskytuje dodávateľ dravého roztoča.

Vo výsadbách, kde nie je využívaná biologická ochrana, je chemická ochrana potrebná iba tam, kde sa zistil veľký počet prezimujúcich vajíčok (1 000 a viac na 1 meter dĺžky konárov) alebo v minulom roku bol zaznamenaný silný výskyt. Možno využiť jesenný postrek, predjarné ošetrenie alebo prípravky na liahnúce sa larvy v období ešte pred kvitnutím. V neskoršom období počas vegetácie proti ďalším generáciám roztočcov, keď sa na listoch nachádzajú všetky ich vývinové stupne, a to letné vajíčka, larválne štádiá aj dospelce, sa používajú prípravky Omite 30 WP, ďalej Roztočce Stop, len na jablone Magus 200 SC a Ortus, len na jadroviny Vertimec 018 EC, len na jadroviny a slivky Sanmite 20 WP a len na jablone, broskyne a slivky Vektafid A – povolený do 30.6.3011. Prípravok Omite 30 WP účinkuje pri teplotách pod 15oC nedostatočne a nad 25oC môže pôsobiť fytotoxicky. Ošetruje sa najmä za suchého a teplého počasia a vtedy, keď sa zistí v priemere na 1 list 3-5 a viac pohyblivých roztočcov. Nižší počet – 3 platí na začiatku leta. Pri kontrole sa zisťujú všetky pohyblivé štádiá (dospelce, nymfy a larvy) roztočca ovocného, roztočca chmeľového a ostatných príbuzných druhov čeľade Tetranychidae spolu. Viacnásobné opakované ošetrovanie prípravkami s rovnakým mechanizmom účinku môže viesť k vzniku rezistentných – odolných populácií roztočcov. Preto za účelom zabránenia jej vzniku sa odporúča v tej istej výsadbe použiť prípravky s rovnakým mechanizmom účinku iba 1-krát za sezónu. Z toho vyplýva, že najvhodnejšia kombinácia sú maximálne 3 postreky – predjarný, proti liahnúcim sa larvám a teraz počas vegetácie. Okrem toho je potrebné dbať aj na dodržiavanie hygienickej ochrannej doby pred zberom.

Zelenina

Vzhľadom na lokálne intenzívne zrážky je možný rozvoj vlhkomilných plesňových ochorení. Preto uvádzame prehľad povolených prípravkov proti vybraných plesniam:
-uhorky – pleseň uhorková:

• kontaktné – Aliette 80 WP, Aliette 80 WG, Bravo 500, Cuprocaffaro, Kuprikol 50, Dithane M 45, Dithane DG Neo-Tec, Novozir MN 80, Citan DG, Funguran, Champion 50 WP, Mikal M, Chlorothalam 500 SC, Previcur 607 SL,
• kombinované – Acrobat MZ WG, Curzate K, Folio Gold, Ridomil Gold MZ 68 WG, Ridomil Gold Plus 42,5 WP, Tanos 50 WG.

-cibuľa – pleseň cibuľová:

• kontaktné – Bravo 500, Cuprocaffaro, Kuprikol 50, Dithane M 45, Dithane DG Neo-Tec, Novozir MN 80, Citan DG, Funguran, Champion 50 WP, Kocide 2000, Chlorothalam 500 SC,
• systémové – Signum,
• kombinované – Acrobat MZ WG, Mikal M a Ridomil Gold MZ 68 WG;

24.6.2011
Ing. Stanislav Barok
ÚKSÚP – OOR Bratislava
Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany