Aktuality

Karpatské bukové pralesy dostali jasné hranice

05-11-2019

Karpatské bukové pralesy dostali jasné hranice. Po vážnych pochybeniach Slovenskej agentúry životného prostredia v nominačnom projekte pri ich zápise do zoznamu UNESCO v roku 2007, kde boli v rozpore čísla v textovej a mapovej časti a úplne mu absentovala diskusia s obyvateľmi regiónu, je tak ich zachovanie na zozname zabezpečené. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR), Ministerstvo životného prostredia SR a Ministerstvo obrany SR spoločne na základe presných údajov zadefinovali rozlohu chráneného územia. Ukončili tak 12 rokov trvajúce nejasnosti.

  • Chránené územie UNESCO dostalo presné a reálne hranice
  • Národné lesnícke centrum presnejšie vymedzilo jadrové územie a nárazníkové zóny
  • Územie bude rozdelené na prísne ochranné pásmo a vonkajšie ochranné pásmo

„Chyby z minulosti sa neodstraňujú ľahko, najmä ak na začiatku úplne absentovala diskusia s občanmi, ktorých sa to najviac dotýka a rozhodnutia boli urobené ochranármi od stola. Táto vláda však dokázala nájsť riešenie a vďaka intenzívnej diskusii s obyvateľmi dotknutého regiónu sa nám spoločne podarilo nájsť riešenie. Odstránili sme viacero nedostatkov a súčasné riešenie reflektuje reálny stav lokality. Národné lesnícke centrum zmapovalo stupeň prirodzenosti porastov a na tomto základe bolo stanovené jadrové územie a nárazníkové zóny. Všetko je digitálne zaznamenané a finalizované prostredníctvom rokovaní s vlastníkmi a obhospodarovateľmi pozemkov. Chcem sa preto poďakovať všetkým, ktorí sa tohto procesu zúčastnili,“ uviedla Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a podpredsedníčka SNS.

Zosúladiť záujmy ochrany prírody, hospodárenia a sociálne dopady nebolo jednoduché. „Dohodli sme sa na jadre a ochrannom pásme, ktoré sme rozdelili na územie B1 – prísne ochranné pásmo, kde sa môže aplikovať len jednotlivý výber v prospech pralesa a B2 – vonkajšie ochranné pásmo. Sem patrí celý národný park Poloniny na pozemkoch vo vlastníctve štátu, kde sa bude používať len obhospodarovanie lesa prírode blízkym spôsobom. V nadväznosti na schválený materiál budú pripravené projekty ochrany pre vyhlásenie prírodných rezervácií, čím sa zabezpečí právna ochrana lokality v súlade s požiadavkami UNESCO,“ vysvetlil Peter Kicko, generálny riaditeľ sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR.

Pôvodne navrhovaná Prírodná rezervácia Šípková zo zoznamu napokon vypadla. Súkromní vlastníci pozemkov totiž nesúhlasili s podmienkami ochrany územia, ktoré im ponúkol štát. UNESCO je dobrovoľná organizácia, neštátni majitelia lesov nemusia byť jej súčasťou. Zapoja sa len tí, ktorí  s podmienkami súhlasia a dostanú za to prislúchajúcu náhradu. V doložke vplyvov sú preto obsiahnuté náhrady neštátnych aj štátnych vlastníkov.

Problémy územia nastali ešte začiatkom milénia. Nominačný projekt Slovenskej agentúry životného prostredia obsahoval množstvo chýb. Najzásadnejšia sa týkala výmery územia. Kým vo výmere jadrovej zóny podľa tabuľkovej prílohy bolo uvedených 5 766 ha, z mapovej časti vychádzala výmera 3 522 ha. Slovenská agentúra životného prostredia pritom zadala projekt externistom a neprerokovala ho s vlastníkmi ani s užívateľmi lesa. Územie zakreslené v mape sa nedalo identifikovať v teréne. Nelogickosť nárazníkovej zóny a absencia diskusie pred predložením projektu boli hlavnou príčinou toho, že sa na definitívne riešenie sa čakalo 12 rokov.

Na základe odhalení chýb v projekte a nereálnosti manažmentu územia Výbor svetového dedičstva UNESCO vyzval v roku 2017 Slovenskú republiku, aby hranice lokality spresnila a zabezpečila adekvátnu legislatívnu ochranu územia. Lesy na severovýchode republiky sú od roku 2007 zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO ako ukážka zvyškov pralesov v cezhraničnom regióne Slovenska a Ukrajiny. Štyri lokality: Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat tvoria súčasť územia nazvaného „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.“