Archív tlačových správ

Matečná: Slovensko sa v ochrane zvierat konečne zaradí medzi kultúrne krajiny

27-09-2017

Ministerstvo pôdohospodárstva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o veterinárnej starostlivosti. Komplexný materiál prinesie zmeny aj v občianskom zákonníku, trestnom zákone a zákone o policajnom zbore. Zviera už viac nebude vecou, pribudnú systémové opatrenia proti množiteľom psov i povinné čipovanie psov. Rezort ním rieši aj aktuálne témy ako sú trávenie zvierat na sídliskách, či trestnoprávnu zodpovednosť majiteľa.

  • Zviera už nebude vec
  • Systémové a efektívne opatrenia proti množiteľom
  • Povinné čipovanie všetkých psov
  • Trestnoprávna zodpovednosť za živočícha

„Na konečnej verzii novely sme pracovali niekoľko mesiacov. Týmto zákonom sa v oblasti ochrany zvierat Slovensko konečne zaradí medzi kultúrne krajiny. Pri jeho príprave sme viedli diskusie so všetkými zainteresovanými stranami - kynológmi, organizáciami na ochranou zvierat, či veterinárnymi lekármi. Do finálnej verzie sme zapracovali aj ich podnety a pripomienky,“ uviedla ministerka Gabriela Matečná. „Zviera už viac nebude definované ako vec, ale ako živý tvor, cítiaca bytosť. Viacerými systémovými opatreniami, povinnou evidenciou a čipovaním psov budeme bojovať proti množiteľom,“ spresnila ministerka G. Matečná.

Agrorezort novelou zavedie systémové nástroje v boji proti množiteľom psov – jasnou identifikáciou a registráciou psov aj ich vlastníkov. Majitelia budú povinní dať psa začipovať najneskôr do 12 týždňov od jeho narodenia. V prípade jeho predaja, resp. darovania inej osobe, bude musieť byť začipovaný ešte pred zmenou vlastníka, bez ohľadu na vek šteňaťa. Povinná identifikácia a registrácia psov a ich držiteľov zabezpečí kompletnú evidenciu psov v Centrálnom registri spoločenských zvierat (CRSZ). Množitelia tak budú presne identifikovateľní a postihovaní. „Naším cieľom je povinným čipovaním psov dosiahnuť do niekoľkých rokov stav, keď nebudeme mať preplnené útulky a stratené psíky sa budú rýchlo vracať majiteľom,“ uviedla ministerka Gabriela Matečná.

Čipovanie zabezpečia veterinárni lekári, ktorí budú musieť psa do 24 hodín od začipovania zaevidovať do CRSZ. Veterinárny lekár okrem toho získa právo vyzvať vlastníka psa na preukázanie dokladu totožnosti. Pri zmene majiteľa bude musieť pôvodný vlastník psa nahlásiť zmenu i údaje o novom vlastníkovi do 21 dní prostredníctvom veterinárneho lekára. Rovnako do 21 dní musí majiteľ nahlásiť veterinárnemu lekárovi aj úhyn psa. V databáze budú jasne zaznačené pohyby psov a zmeny ich vlastníkov. Veterinárni inšpektori tak budú môcť ľahko a účelovo vytipovať podozrivých majiteľov a prísť ich skontrolovať. Už žijúce psy budú musieť byť začipované najneskôr do roku 2020. „Majitelia svojich domácich miláčikov sa nemusia obávať administratívy, všetky elektronické úkony v CRSZ vykoná za vlastníkov veterinárny lekár,“ doplnila ministerka. Chovatelia šteniat budú musieť pri povinnej registrácii psa uviesť aj číslo čipu matky. V prípade plánovaného rozmnožovania musí dať majiteľ suku zaregistrovať ešte pred pripustením. V prípade neplánovaného otehotnenia ju musí dať čipovať bezodkladne. Novela klepne po prstoch aj špekulantom. V rámci opatrenia proti množiteľom bude totiž agrorezort prostredníctvom štátneho podniku Plemenárske služby schopný vykonávať DNA testy, ktoré odhalia pravdivú informáciu o matke čipovaného psa, čím sa významne obmedzia špekulácie nelegálnych množiteľov.

Zefektívni sa aj ochrana práv zvierat najmä pred týraním tým, že sa posilnia právomoci veterinárnych inšpektorov. V prípade podozrenia z týrania budú mať právo vstúpiť na pozemok aj bez prítomnosti polície. Zavedené zmeny budú nepoctivých majiteľov psov postihovať. Rezort zavádza pokuty pre osoby, ktoré nezaevidujú svojich psov v CRSZ. Fyzické osoby môžu dostať pokutu do 800 eur, právnické až do 3 500 eur. MPRV SR myslelo aj na právomoci polície. Muži zákona budú môcť vstúpiť na pozemok už pri podozrení na utýrané zviera.

Agrorezort novelou reaguje aj na aktuálne témy. Majitelia živočíchov budú za nich niesť v prípade napadnutia človeka zvieraťom aj trestnoprávnu zodpovednosť. Nezodpovedným vlastníkom bude hroziť trest odňatia slobody až na osem rokov. Novela tiež nadväzuje na trestný zákon v prípade otrávenia zvierat. Ide o reakciu na travičov a prípady nálezov otravy či žiletiek a iných predmetov v potrave na verejných priestranstvách. Za týranie zvieraťa sa bude považovať aj to, keď zviera nezomrie hneď, ale kvôli silnej bolesti a jej následkom bude nevyhnutná jeho eutanázia.

Ministerstvo pri príprave návrhu zákona myslelo i na túlavé zvieratá a pomoc útulkom. Povinnosť registrovať odchytené túlavé zvieratá budú mať obce už do nasledujúceho pracovného dňa tak, že ich zaevidujú do Registra odchytených túlavých zvierat, ktorý vytvorí a bude spravovať Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Obciam zároveň vychádza v ústrety a nebude im prikazovať zriadenie útulku. Dá im totiž možnosť uzatvoriť zmluvu s útulkom alebo karanténnou stanicou vo svojom okolí. Novela prináša súčinnosť samospráv pri odchyte túlavých zvierat a uľahčí prevod vlastníctva nájdeného zvieraťa s cieľom jeho čo najskoršej adopcie.

Novela zákona zmení aj prístup k cirkusovým zvieratám. „Určite nechceme cirkusy diskriminovať, chceme však ochrániť najrizikovejšiu skupinu divo žijúcich zvierat pred ich zneužívaním. Prevádzkovatelia cirkusov sa budú musieť zaregistrovať Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, ktorá bude vydávať, pozastavovať a zrušovať rozhodnutia o schválení pre cirkusy,“ spresnila ministerka Gabriela Matečná. Ministerstvo v nadväznosti na novelu pripraví vyhlášku, ktorá stanoví, že nebude možné použiť vybrané druhy divo žijúcich zvierat na verejné vystupovanie, čiže také, kde by museli predvádzať človekom naučené a v prírode sa bežne nevyskytujúce správanie.

Cieľom ministerstva pôdohospodárstva je uvedenie zákona do platnosti najneskôr od polovice roku 2018.