Facebook Statistics

Posilnenie postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci

30-06-2016

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi srdečne Vás privítať na medzinárodnej odbornej konferencii v Bratislave v predvečer historicky prvého predsedníctva Slovenska v Rade EÚ. Nosnou témou tejto konferencie je Posilnenie postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci. Je to zároveň jedna z priorít slovenského predsedníctva v oblasti poľnohospodárstva.

Našim dnešným cieľom je na odbornej úrovni prediskutovať všetky aspekty, ktoré majú vplyv na postavenie poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci. Chcem preto oceniť účasť špičkových odborníkov 22 členských krajín, z Európskeho parlamentu, Európskej komisie a samosprávnych organizácií na európskej i národných úrovniach. Špeciálne by som chcela privítať odborníkov Osobitnej skupiny pre poľnohospodárske trhy. Dnešná účasť potvrdzuje vážnosť krízového stavu vo viacerých poľnohospodárskych odvetviach.

Aj napriek masívnej finančnej podpore z rozpočtu Európskej únie a z národných rozpočtov členských krajín zostáva poľnohospodárstvo ekonomicky najslabším článkom potravinového dodávateľského reťazca. Z pohľadu niekoľkých desaťročí, ceny potravín stagnujú a výrazne zaostávajú za globálnym cenovým rastom. Problematickým je najmä zaostávanie za mierou rastu cien výrobných vstupov – napr. produktov agrochemického priemyslu, cien energií alebo ceny práce. Postupný rast životnej úrovne, ktorý je spojený s rastom ceny práce, vedie k tomu, že spotrebitelia zo svojho disponibilného príjmu vynakladajú na potraviny čoraz menej. V súčasnosti je to približne 14 percent. Jednotkové reálne príjmy potravinového dodávateľského reťazca ako celku klesajú a s tým klesá aj celková disponibilná marža z výroby a predaja potravín. To vyvoláva tlak na jej iné rozdelenie. Vznikajú a prehlbujú sa rozdiely v ekonomickej sile medzi jednotlivými subjektmi v dodávateľskej vertikále.

Jedným z kľúčových faktorov, ktoré viedli k súčasnému nerovnomernému rozloženiu síl v potravinovom dodávateľskom reťazci a ovplyvňujú prerozdeľovanie marže, boli globalizačné procesy vo svetovej ekonomike. Globalizácia sa najviac prejavila v sektore maloobchodu, ktorý je nosným styčným bodom potravinového dodávateľského reťazca a spotrebiteľa. Rovnako sa tak stalo aj v sektore agrochemického priemyslu, ktorý je dodávateľom výrobných vstupov poľnohospodárskej výroby. V dôsledku globalizácie pôsobí v týchto sektoroch obmedzený počet nadnárodných spoločností s dominantným trhovým podielom. Naopak, v spracovateľskom priemysle popri niekoľkých významných nadnárodných spoločnostiach až 90 % predstavujú malé a stredné podniky.

V mnohých členských krajinách rozhodujúcu časť poľnohospodárstva tvoria malé poľnohospodárske podniky a rodinné farmy. Európska legislatíva síce umožňuje spájanie sa poľnohospodárov do odbytových združení s cieľom posilniť ich vyjednávaciu silu a väčšiu vyváženosť voči obchodným partnerom. Kvôli pretrhaným tradičným väzbám však tieto štruktúry nie sú úspešné vo všetkých a najmä nie v nových členských krajinách. Zároveň spracovateľský  priemysel v zmysle pravidiel hospodárskej súťaže nemôže vystupovať voči maloobchodu spoločne.

Výsledkom nerovnomerného postavenia jednotlivých článkov agropotravinárskeho reťazca je stratová poľnohospodárska prvovýroba, predaj pod oprávnené výrobné náklady, likvidácia živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby a úpadok vidieka sprevádzaný stratou zamestnanosti. Spracovateľský priemysel zasa netvorí primeraný zisk na modernizáciu, investície do inovácií a zlepšovanie konkurencieschopnosti. Výrazné rozdiely vo vyjednávacej sile, ako dôsledok výraznej jednostrannej odbytovej závislosti, spôsobujú neproporčné rozdeľovanie marže v prospech silnejších subjektov. Dominantné subjekty sa stávajú ešte silnejšími, subjekty so slabšou vyjednávacou silou zase slabšími.

Nekalé obchodné praktiky zásadným spôsobom deformujú primerané rozdeľovanie marže v potravinovom dodávateľskom reťazci. Nie sú len občasným javom. Stali sa systémovou súčasťou fungovania potravinového dodávateľského reťazca. Aj keď k uplatňovaniu nekalých obchodných praktík dochádza najmä zo strany maloobchodu voči spracovateľom, ich negatívne dopady sa prenášajú ďalej najmä na samotných poľnohospodárov.

Som presvedčená, že nekalé obchodné praktiky majú svoj podiel na oslabovaní finančnej politiky Európskej únie, ktorá ročne investuje 56 miliárd eur  na podporu poľnohospodárstva. Ani tieto finančné prostriedky však nie sú schopné vykrývať straty poľnohospodárov, ktoré vznikajú tým, že za svoje produkty nedostanú primerané finančné plnenie. Či už zo strany spracovateľov, ktorí sú pod cenovým tlakom maloobchodu, alebo priamo maloobchodu. Ak ceny pre spotrebiteľov nekopírujú dodávateľské ceny, je zrejmé, že sa vytvára priestor na zvýšenie zisku maloobchodu na úkor dodávateľov.

Nekalé obchodné praktiky sa často skrývajú za pojmami „voľný trh“, „sloboda podnikania“,či „zmluvná voľnosť“. Je ale potravinový dodávateľský reťazec v súčasnej podobe dokonalým trhovým prostredím? Majú všetci účastníci rovnaké možnosti? Sú vystavení rovnakej miere rizík? Žiaľ, musím skonštatovať, že agropotravinárskemu reťazcu významne chýba transparentnosť cenotvorby rešpektujúca oprávnené výrobné náklady a primeranú maržu.

Chcem oceniť aktivitu Európskeho parlamentu, ktorá viedla k prijatiu Správy o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci. Oceňujemi snahy na európskej úrovni regulujúce nekalé obchodné praktiky na dobrovoľnej úrovni. Prístupnosť najmä obchodných reťazcov na vytvorenie určitého kódexu správnej praxe svedčí o tom, že sú si vedomé svojej sily a využívania aj nekalých obchodných praktík. Dobrovoľné iniciatívy však zrejme nikdy nedozrejú do zavedenia funkčných sankčných mechanizmov.

„Mliečna kríza“, nadbytky surového kravského mlieka.Toje len vrchol ľadovca problémov poľnohospodárskeho sektoru Európskej únie. Nesmieme dopustiť, aby sa popri Spoločnej poľnohospodárskej politike podpora domácich poľnohospodárov zmenila na preteky národných rozpočtov členských krajín o udržanie konkurencieschopnosti vlastných prvovýrobcov. Ak chceme, aby Európa vo svetovej konkurencii uspela musíme postupovať spoločne.

Ďakujem za pozornosť a týmto považujem konferenciu za otvorenú!


AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Agromapy
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Bestslovakfood