Ďaleko od centra a predsa moderní
Na Základnej škole v Hlinnom v Prešovskom kraji deti chodia rady. Dozvedia sa tu veľa zaujímavého a niektoré vyučovacie programy by si najradšej vzali so sebou domov. Žiaľ, v miestnej rómskej osade nemá každé dieťa počítač a ani pripojenie na internet. Našťastie majú v blízkosti novú budovu školy.
V novej učebni informačno – komunikačných technológií čiernooká Adelka opravuje Jožkovi príklad z matematiky. Ten je premietaný cez dataprojektor na interaktívnu tabuľu v podobe veselého panáka, ktorého majú deti vďaka riešeniu matematických príkladov elektronickým perom, ktoré je vlastne počítačovou myšou na diaľku, vyfarbovať. Komenského škola hrou v súčasnej modernej praxi.
Hlinné je dedinka do dvetisíc obyvateľov v okrese Vranov nad Topľou takmer päťsto kilometrov vzdialená od hlavného mesta Slovenska Bratislavy, ale keby ste sa ocitli nejakým kúzlom na vyučovacej hodine bez určenia, kde sa nachádzate, vôbec by vám nenapadlo, že ste takto vzdialený od centra Slovenska.
V Hlinnom stojí vynovená celá škola. Vďaka projektu Regionálneho operačného programu z Osi 1 – Infraštruktúra vzdelávania – zo staršej budovy vznikol jeden moderný komplex. Stavba, ktorá zaujme nielen svojimi estetickými kvalitami a veselými farbami, ale najmä náplňou. Deti z rómskej populácie sa pripravujú na život modernými spôsobmi a učitelia majú úžasné výsledky pri ich príprave na život.
„Máme veľmi veľa žiakov, ktorí sú jednotkári, sem – tam nejaká dvojka, a to na prvom stupni práve z rómskych žiakov,“ hovorí riaditeľka školy pani Mgr. Vlasta Košárová. A dodáva: „Bežne mávam najlepších žiakov z matematiky vo štvrtom ročníku práve rómske deti.“
Deti sa tu učia na prvom stupni Základnej školy od prvej do štvrtej triedy. Na druhý stupeň potom odchádzajú najmä do blízkej väčšej obci Soľ, alebo do Vranova nad Topľou. Odkedy došlo k rekonštrukcii školy vďaka európskym fondom, škola žije až do večera. Novú učebňu informačno – komunikačných technológií navštevujú totiž aj obyvatelia rómskej osady. Je tu pripojenie na internet a dvadsať stolových počítačov. Takže v Hlinnom má prístup do sveta informácií na web každá sociálna skupina, čo je veľmi dôležité ako pri hľadaní zamestnania, tak aj v ďalšom vzdelávaní.
Pätnásťčlenný učiteľský zbor sa snaží výchovným pôsobením zmeniť stereotypný pohľad na rómsku problematiku práve vďaka vlastnej obetavosti, keď na chodbe školy nájdete aj malé terárium so živými korytnačkami pre obveselenie detí. Zvonček tu na hodinu nezvoní, ale vyhráva známe melódie z rôznych muzikálov a deti sa tu na hodiny matematiky, či vlastivedy, alebo výučby jazykov tešia, lebo informácie si väčšinou osvojujú hravou formou. Dnes dôležité dva predmety pre ďalšie uplatnenie v živote a to angličtinu, ktorú majú všetci už od prvého ročníka, či informatiku si tu osvojujú preto rýchlejšie a s väčším úspechom pri ich pochopení.
V učiteľskom zbore je aj jeden muž, ktorý patrí medzi najpopulárnejších učiteľov pán Mgr. Miroslav Baník. Nečudo, pod pôsobením mladého charizmatického učiteľa sa pripravujú deti do školy v nultom ročníku. On sám vyrástol v miestnej osade.
V každom prípade to nebude len zhoda náhod, že láskavé pani učiteľky sa snažia deťom vytvoriť lepšie predpoklady na uplatnenie v živote tým, ako ich učia nové poznatky. Podhubie v Hlinnom má širšie konotácie. Napríklad v obci pripravili pozemky pre mladých Rómov a v Hlinnom sa môžu pýšiť tromi novými ulicami s novými domami.
Pán Miroslav Baník hovorí, že byť učiteľom v obci, kde má prevahu rómske etnikum, nie je len výchova detí, ale aj dospelých: „Chodím za rodičmi a vysvetľujem im, prečo je pre ich deti dôležité vzdelanie. Vravím im, že to nie je láska, ak sa prídu vykričať do školy, ak sa im nepáči, ako sa ich deti u nás majú. Láska je, ak dajú dieťaťu to, čo potrebuje a to je predovšetkým vzdelanie.“
Vyšiel z ich radov, vyrastal v osade a teraz sa snaží posolstvo vzdelania posúvať ďalej. Sám pán Miroslav Baník pôsobí hádam na jednom z najťažších postov v škole: „Keď deti prídu do nultého ročníka, až osemdesiat percent z nich nevie po slovensky. Musím trpezlivo mesiace s nimi rozprávať, rozprávať a zasa len rozprávať, aby z rómštiny prešli na slovenčinu.“
O tom, prečo deti nezvládajú učivo už prvého ročníka, si myslí pán Baník svoje: „V prvej triede sa preberajú písmenká normálnym tempom, ktoré je však pre mnohé rómske deti príliš rýchle. Nedokážu pochopiť učebnú látku a tak ročník opakujú. Lenže opäť sa učí rýchlo, takže nič nepochopia.“ Preto v nultom ročníku deti pripravuje už priamo zo šlabikára.
Vďaka rozšírenej výučbe angličtiny a informatiky, sú deti niekedy lepšie pripravené na ďalší stupeň školskej dochádzky, ako ich rovesníci z miest. Zateplené fasády, nová strecha aj učebne, tepelné rozvody, ktoré šetria dohromady energiu až o takmer 70 percent oproti predchádzajúcemu stavu, napomáhajú výrazne tejto práci vytváraním školskej pohody, priam domáckeho prostredia. Lepšie využitie prostriedkov EÚ sa už hádam ani nedá predstaviť, veď deti sú pokladom budúcnosti každého národa.
OS 1 – Infraštruktúra vzdelávania
Cieľom osi 1 je zvýšenie kvality poskytovaných služieb v oblasti vzdelávania prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie predškolských zariadení, základných škôl a stredných škôl, vrátane obstarania ich vybavenia.
EÚ zdroje
280 511,96 eur
Začiatok a ukončenie realizácie projektu
06/2009 – 07/2010
Kontakty:
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Dobrovičová 12
812 66 Bratislava
tel: 00421 2 59 26 61 11
fax: 00421 2 59 26 64 35
www.mpsr.sk
Sekcia riadenia programov regionálneho rozvoja
Prievozská 2/B
825 25 Bratislava 26
e-mail: [email protected]
www.ropka.sk
