Štátny tajomník M. Kováč na konferencii EURÓPA KARPÁT predstavil koncept pôdy ako uhlíkovej a vodnej banky krajiny
V poľskom Krasiczyne sa cez víkend uskutočnila konferencia ,,Európa Karpát", na ktorej Slovenskú republiku zastupoval novovymenovaný štátny tajomník MPRV SR Martin Kováč. Podujatie prebiehalo v zmiešanom formáte (prezenčne/online) za účasti zástupcov krajín karpatského regiónu, vrátane Vyšehradskej skupiny, ako aj predstaviteľov Európskej komisie. Konferencia je dlhoročným projektom s cieľom posilňovania spolupráce medzi krajinami, ako aj formovania spoločného dialógu a riešení rozvoja celého regiónu.
Slovenská republika participovala na diskusii v rámci panelu ,,Európska zelená dohoda (,,EGD") v Európe Karpát – ekologické poľnohospodárstvo ako príležitosť pre malé a stredné farmy, uhlíkové poľnohospodárstvo, Stratégia Biodiverzita 2030, Stratégia EÚ pre lesy. V rámci uvedeného panelu vystúpil aj eurokomisár Janusz Wojciechowski.
Nespochybniteľný význam Európskej zelenej dohody a súvisiacich strategických dokumentov v procese zelenej transformácie hospodárstva EÚ bol skloňovaný počas celej diskusie, reflektujúc nielen environmentálne aspekty, ale rovnako tak aj otázku rozvoja malých a stredných poľnohospodárskych podnikov.
Prítomné delegácie zhodne poukázali na významnú úlohu malých a stredných fariem pri napĺňaní stanovených environmentálnych cieľov, keďže práve ony prispievajú k rozvoju lokálnych trhov, čo úzko súvisí so skrátením dodávateľského reťazca a znižovaním uhlíkovej stopy. V tomto kontexte bola pozornosť venovaná aj ekologickému poľnohospodárstvu, ktoré panelisti označili ako veľkú príležitosť pre rozvoj poľnohospodárstva vo vidieckych a horských oblastiach. Uplatňovanie uvedeného konceptu však musí byť úzko spojené s budovaním vedomostnej základne poľnohospodárov a taktiež dostatočným časovým rámcom na implementáciu a zavedenie navrhovaných postupov.
Vo vzťahu k obavám štátov z možných negatívnych dopadov prijatých stratégií, bola najčastejšie zmieňovaná finančná náročnosť navrhovaných opatrení, s ktorými sa poľnohospodársky a lesnícky sektor bude musieť vysporiadať, a ktorá v konečnom dôsledku môže ohroziť ekonomickú životaschopnosť fariem. V tomto smere sa ako jedno z možných riešení javí uhlíkové poľnohospodárstvo, ktoré, ako uviedla EK, môže nielen potvrdiť pro-klimatickú funkciu európskeho poľnohospodárstva, ale zároveň poľnohospodárov aj finančne motivovať.
Ako uviedol aj štátny tajomník Martin Kováč požadovanie vysokej miery obnovy a udržiavania ekosystémov krajiny bez adekvátnej podpory aktívnych obhospodarovateľov pôdy, lesných hospodárov a miestnych komunít, je do istej miery na úkor zaistenia potravinovej bezpečnosti a ekonomickej prosperity fariem a vidieckych oblastí.
Slovenská republiky vidí možné riešenie vo vytvorení nových zdrojov príjmu pre obhospodarovateľov lesa ako aj poľnohospodárov, napríklad prostredníctvom aktuálne diskutovaného uhlíkového poľnohospodárstva, ktorého primárnym cieľom je zabezpečiť ochranu uhlíka v pôde. Podmienkou úspešnosti takéhoto prístupu je však zaistenie dobrej vodozádržnej kapacity pôdy v krajine. Štátny tajomník taktiež zdôraznil, že pôdu je potrebné vnímať ako uhlíkovú a vodnú banku krajiny, vďaka čomu bude možné rozvinúť konkrétne hospodárske a funkčné postupy v systéme uhlíkového poľnohospodárstva.