Diferencovaný prístup k spracovaniu kalamít
Bratislava, 13. júl 2012 - Za posledných 15 rokov postihli lesy Slovenska dve veterné kalamity značného rozsahu. V roku 1996 padlo na Horehroní a v Osrblí 1,5 mil. m3 a v roku 2004 na území celého Slovenska 5,4 mil. m3 drevnej hmoty. Kalamity takéhoto rozsahu prinášajú so sebou tak priame škody (predčasný zánik porastov pred dovŕšením ich rubnej zrelosti, zhoršenie kvality vyťaženej drevnej hmoty), ako i škody nepriame (spoločenská škoda na lesných biotopoch európskeho a národného významu, zníženie hodnoty produkcie mimoprodukčných funkcií lesa, zvýšené náklady na ťažbu dreva, zvýšené náklady na ochranu proti podkôrnemu hmyzu, na obnovu lesných porastov, ochranu a ošetrovanie kultúr, v niektorých prípadoch náklady na revíziu programov starostlivosti o lesy, zvýšené náklady na výstavbu a údržbu lesných ciest a pod.). Dôležitým aspektom v prístupe k ich spracovaniu je skutočnosť, že prinášajú obvykle so sebou následné podkôrnikové kalamity.
V prípade spomenutých dvoch veterných kalamít boli uplatnené dva veľmi odlišné prístupy k ich spracovaniu. Kalamita z roku 1996 bola spracovaná komplexne a vo veľmi krátkom čase. Následné 3 roky po nej sa realizovali systematické, maximálne intenzívne preventívne a obranné opatrenie proti premnoženiu podkôrneho hmyzu bez zbytočných prieťahov a nezmyselných obmedzení zo strany OŠS ŽP, ŠOP SR a NGO. Podarilo sa tak zabrániť vzniku následnej podkôrnikovej kalamity. Obnova lesa trvala len 10 rokov. Les už dnes plní všetky svoje mimoprodukčné funkcie.
Naproti tomu, spracovanie veternej kalamity z roku 2004 a vykonávanie následných preventívnych a obranných opatrení proti podkôrnemu hmyzu nemalo taký hladký priebeh. Bolo výrazne limitované platnosťou nového zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Z titulu negatívnych rozhodnutí OŠS ŽP nemohli Lesy SR, š. p. Banská Bystrica spracovať cca 620 tis. m3 podkôrnikovej kalamity :
Taktiež nemohli byť vykonané všetky potrebné preventívne a obranné opatrenia proti podkôrnemu hmyzu (hlavne chemické ošetrenie napadnutej hmoty v 3. stupni ochrany). Následkom toho neustále vznikajú rozrastajúce sa ohniská podkôrneho hmyzu pre pomery Slovenska nevídaných objemov roztrúsené po všetkých smrečinách kopírujúc jednotlivé prírodné rezervácie a neprístupné hrebeňové partie.
Veterná kalamita z roku 2004 v objeme 5,4 mil. m3 drevnej hmoty prerástla v rámci Slovenska do kritických rozmerov a následnej podkôrnikovej kalamity v objeme cca 8 mil. m3. Z tohto dôvodu počnúc rokom 2007 hovoríme už o hynutí smrečín na Slovensku.
Všetky holiny vzniknuté po vyťažení vetrovej kalamity z 19.11.2004 (cca 3200 ha) boli zalesnené v zmysle harmonogramov schválených lesnými úradmi do konca2010. Podiel zaevidovanej prirodzenej obnovy dosiahol 24 %. Obnova kalamitných plôch postupovala podľa pripraveného „Projektu obnovy plôch po kalamite z r. 2004“, spracovaného LSR, š. p. na úrovni GR v spolupráci s jednotlivými OZ. Cieľom bolo zabezpečiť drevinovú skladbu zodpovedajúcu stanovištným pomerom s ohľadom na zabezpečenie stability nových lesných porastov. Celkovo dosiahlo percentuálne zastúpenie jednotlivých drevín približne ten podiel, ako sa naplánoval v projekte. Podiel smreka tvorí len polovicu, hoci v postihnutých porastoch dosahoval 90 %. Podiel listnáčov stúpol na 29 %. Celkovo sa v umelej obnove lesa vysadilo 9 069 tis. ks sadbového materiálu, z toho vyše 10 % obaľovaných sadeníc.
Na súvislých kalamitných plochách a predovšetkým na exponovaných horských hrebeňoch Nízkych Tatier sa založilo 62 spevňovacích pásov proti vplyvu silných vetrov na výmere 36,5 ha. Založili sa na záveterných stranách hrebeňov, pod hornou hranicou lesa a na väčších holinách kolmo na smer prevládajúcich vetrov v redšom spone zo spevňujúcich drevín (jedľa, smrekovec) na šírku 30 m.
Na ochranu mladých lesných porastov proti burine sa aplikovalo vyžínanie 1-krát. Ochrana proti zveri sa mimo národných parkov vykonávala chemická, na území národných parkov mechanická s použitím konope. Úroveň vykonanej obnovy a ochrany lesa dáva predpoklad na zabezpečenie lesných porastov na kalamitných plochách.
Na veľkej časti plôch je výsadba hospodárskych drevín doplnená prirodzenou obnovu pionierskymi drevinami, ktoré plania úlohu predovšetkým krycích a melioračných drevín.
Na obnovených plochách po veternej kalamite z r. 2004 pokračujú pestovateľské práce na zabezpečovaní lesných porastov – ochrana proti burine, pred zverou a výseky pionierskych drevín na častiach porastov, kde obmedzujú v raste cieľové hospodárske dreviny. Zároveň prebieha vykonávanie obranných opatrení proti premnoženiu škodcov na sadeniciach – tvrdoňovi a lykokazovi, ktorí sa šíria z priľahlých kalamitísk. Vývoj lesných porastov je priebežne monitorovaný a na ich zabezpečenie v zmysle legislatívou daných kritérií je v rámci podniku prijatý kontrolný mechanizmus preberania porastov v čase pred uplynutím doby na zabezpečenie lesného porastu.
NP Nízke Tatry
V NP Nízke Tatry a jeho ochrannom pásme padlo 19.11.2004 na území LSR, š.p. B. Bystrica cca 1,2 mil. m3 vetrovej kalamity. Táto bola spracovaná do konca roka 2006. Z titulu negatívnych rozhodnutí OŠS ŽP sme nemohli vykonať všetky potrebné ochranné a obranné opatrenia na ochranu proti podkôrnemu hmyzu. K 30.6.2012 nebolo možné spracovať v NP Nízke Tatry z titulu negatívnych rozhodnutí OŠS ŽP cca 450 tis. m3 podkôrnikovej kalamity, nebolo možné vykonať potrebné chemické postreky a nemohli sme sprístupniť hlavne hrebeňové partie NP. Tým vznikla následná podkôrniková kalamita v rozsahu cca 2,8 mil. m3 dreva.
Riešenie kritickej situácie v NP Nízke Tatry vidíme v umožnení vykonávania všetkých ochranných opatrení proti podkôrnemu hmyzu aj v 3. stupni ochrany prírody, ktoré by umožnilo záchranu smrečín Slovenska. Podmienkou ich vykonania je sprístupnenie dotknutých, podkôrnikmi postihnutých lokalít. Na nevyhnutnosť takéhoto kroku poukazuje i hustota lesnej cestnej siete v okolitých krajinách (Rakúsko 37,1 bm/ha, Švédsko 20,8 bm/ha, Švajčiarsko 42 bm/ha, Slovensko 10,9 bm/ha). Výstavba týchto lesných ciest je nevyhnutná i pre samotnú revitalizáciu poškodených smrekových biotopov európskeho a národného významu modernými jemnejšími spôsobmi hospodárenia a protipožiarnu ochranu.
