Minister SIMON: Slovensko potrebuje menej dovážať a viac vyrábať
Bratislava 15. februára (TASR) – Agrorezort nemôže byť podľa slov ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Zsolta Simona (Most-Híd) spojený len s jedným človekom alebo s jednou politickou stranou.
"SR potrebuje, aby sme menej dovážali a viac vyrábali doma. Potrebujeme venovať väčšiu pozornosť poľnohospodárskej politike a vidieckej politike ako takej, pretože slovenský vidiek nesmierne starne, mladí z neho utekajú. Nemajú na vidieku totiž zabezpečenú existenciu," uviedol v rozhovore pre TASR Simon.
"Založiť pritom 100-hektárový (ha) sad je pritom prakticky možné v takmer každej dedine. Jeden 100-ha sad znamená 100 stálych pracovných miest. Koľko priemyselných parkov SR podporila, koľko zahraničných investorov SR podporila, aby sem prišli a vytvorili pracovné miesta," poznamenal.
"Je otázne, prečo vyvážame genetický – sadbový materiál, stromčeky zo Slovenska do celej Európy a potom dovážame každý rok jablká na Slovensko, prečo si ich nevysadíme doma a nevytvárame tým doma aj pracovné príležitosti. My by sme naopak mohli tieto jablká vyvážať do celej Európy, lebo sú chutnejšie a lepšie ako inde, pretože o jablká dopestované u nás je v zahraničí veľký záujem," konštatoval.
To isté platí podľa Simona aj pre zeleninárstvo. "Máme veľa geotermálnych vrtov. Geotermálne vrty boli však rozpredané. Je to prírodné bohatstvo, na ktorom "sedí" niekoľko firiem a vôbec ho nevyužíva. Stálo by za to, aby sme pouvažovali nad tým, či je to takto "s kostolným poriadkom". A pokiaľ vytvoríme v poľnohospodárstve, kde je najjednoduchšie vytvoriť pracovné miesta na vidieku, tak vytvoríme miesta aj pre mladých, aby na vidieku zostali pracovať," myslí si šéf MPRV SR.
"Nie je pravda, že poľnohospodárstvo nie je pre mladých. Úprimne si musíme povedať, že tie kombajny, traktory, ktoré dnes jazdia po poli s klimatizáciou, so špičkovou elektronikou, s GPS riadením si vyžadujú ľudí nie na najnižších vzdelanostných úrovniach, ale na tých najvyšších. Pretože taký jeden kombajnista dostane zverený stroj za 165.000 až 200.000 eur. Mnohokrát ľudia pracujúci vo fabrikách nemajú zverenú takúto hodnotu," podčiarkol s tým, že podobný pohľad je potrebné mať aj na živočíšny materiál, ktorý je často veľmi vzácny, lebo náklady na genetický výskum sú vysoké.
"Ak si budeme trochu vážiť profesiu farmára, tak budeme vedieť vytvoriť viac pracovných príležitostí. A v čase krízy toto pracovné prostredie môže byť veľkým potenciálom na zachovanie sociálneho zmieru, bez rozdielu na to, aký minister je vo funkcii," dodal Simon.
