Možnosti uplatňovania jednotnej platby na farmu
Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva vypracoval pre potreby ministerstva pôdohospodárstva SR porovnávaciu analýzu dopadov rozličných variantov prechodu k uplatňovaniu jednotnej platby na farmu (SPS) vrátane variantu pokračovania jednotnej platby na plochu SAPS po roku 2008. V starých členských krajinách Európskej únie (EÚ – 15) sa totiž uplatňuje SPS.
Z analýzy typových fariem vyplýva, že prechod na SPS už v roku 2011 by u väčšiny fariem spôsobil pokles celkového objemu priamych platieb, lebo viazané platby na plochu pre plodiny na ornej pôde (POP) a platby na veľkú dobytčiu jednotku (VDJ) boli začlenené do SPS. Výrazný pokles objemu priamych platieb v porovnaní so SAPS by nastal u producentov mlieka, producentov v rastlinnej výrobe a chovateľov dobytka. V živočíšnej výrobe by ostali iba platby na dojčiace kravy a bahnice, čo by malo pozitívny efekt len pre farmy s maximálnym počtom dojčiacich kráv. Pozitívny dopad by sa dal očakávať ešte u fariem s minimálnym zornením a maximálnou výmerou trvalých trávnatých plôch (TTP).
Naopak, prechod na SPS až v roku 2014 vykazuje podstatne menšie rozdiely v objeme priamych platieb a teda ide o hladší prechod od platby SAPS. Zmeny v objeme platieb by sa pohybovali v priemere iba v rozmedzí -2,5 až +2,5 percenta. Jediní, kto by pocítili prudkú zmenu objemu platieb by boli pestovatelia ovocia a zeleniny, ktorých výmera je zahrnutá do platieb na plodiny na ornej pôde (POP) už od roku 2009. Najpozitívnejšie dopady by sa objavili u fariem s minimálnym zornením, u fariem s maximálnym počtom dojčiacich kráv a fariem s priemerným počtom hovädzieho dobytka a zároveň s výmerou TTP nad 75 percent.
Výsledky analýzy na regionálnej a národnej úrovni sú významne ovplyvnené poľnohospodárskymi prírodnými oblasťami a teda štruktúrou výroby. V zásade je možné konštatovať, že najväčší vplyv má zrušenie platieb na VDJ a POP. Pri scenári prechodu na SPS už v roku 2011 by prišlo k poklesu objemu platieb vo všetkých poľnohospodárskych produkčných oblastiach (PPO) v priemere o 3,4 percenta. Výnimkou by bola iba oblasť nížin (N), kde sa predpokladá vykompenzovanie VDJ platieb vyšším objemom SPS. Negatívny dopad by sa prejavil aj v oblastiach pahorkatín a vrchovín poklesom o 4 až 5 percent z objemu platieb.
Pre Slovenskú republiku vychádza z výsledkov analýzy zavedenie jednotnej platby na farmu (SPS) výhodnejšie až po uplatnení novej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2013.
Analýza vychádzala z Nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a na základe informácií z týchto zdrojov únie a iných:
http://www.agra-net.com,
http://www.ec.europa.eu/agriculture/,
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/,
http://www.card.iastate.edu/,
http://www.euroinfo.gov.sk/,
http://www.case-research.dk/,
http://www.polnoinfo.sk
