Osem rokov po vetrovej kalamite
(Tatranská Lomnica - 16. novembra 2012) Spracovať kalamitnú drevnú hmotu, obnoviť vetrom zničené lesné porasty, znížiť riziko požiarov, vytvoriť protipovodňové opatrenia a aktívnou ochranou zabrániť premnoženiu podkôrneho hmyzu v lesoch Tatranského národného parku. To boli najdôležitejšie výzvy, ktoré stáli pred lesníkmi Štátnych lesov TANAPu po 19. novembri 2004. V prvých týždňoch po kalamite pomohli spriechodniť celú infraštruktúru mesta Vysoké Tatry a turistickú sieť vrátane prístupu k vysokohorským chatám. V priebehu roka a pol spracovali približne dve tretiny kalamitného dreva, počas ôsmich rokov rešpektujúc prírodné procesy obnovili približne jednu tretinu vetrom poškodenej plochy lesných porastov. Premnoženiu podkôrneho hmyzu v území TANAPu, napriek enormnému úsiliu, zabrániť nedokázali.
Rozsiahle kalamitné plochy, ktoré vznikli v území TANAPu po vetrovej kalamite z novembra 2004, revitalizujú Štátne lesy TANAPu predovšetkým podporou prirodzenej obnovy lesných porastov, ktoré dopĺňa umelá obnova v podobe výsadby sadeníc geneticky vhodných druhov drevín. „Cieľom obnovy lesa je čo najskôr v území národného parku vypestovať lesný ekosystém, ktorý bude plniť všetky požadované funkcie: pôdoochrannú, vodoochrannú, klimatickú, rekreačnú a kúpeľnú. Tento cieľ chceme dosiahnuť podporou drevinovej pestrosti a rôznovekosti novovznikajúcich lesných porastov,“ vysvetľuje Pavol Fabian, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAPu.
V rámci obnovy lesa Štátne lesy TANAPu doteraz umelou obnovou obnovili plochu 1840 hektárov. Prirodzené zmladenie, ktoré na kalamitných plochách uprednostňujú pred umelou výsadbou, zaevidovali na ploche 2020 hektárov. Celkovo tak obnovili už 3860 hektárov územia Tatranského národného parku, ktoré pred ôsmimi rokmi poškodila vetrová kalamita. Celkový počet sadeníc vysadených v rámci umelej obnovy presiahol 3 828 000 kusov sadeníc. „V drevinovom zložení, tak umelej ako aj prirodzenej obnovy, prevláda medzi ihličnatými drevinami smrek, smrekovec, jedľa a borovica. Z listnatých drevín, ktoré tvoria približne tretinu obnovného zloženia lesných porastov, má najväčšie zastúpenie jarabina, breza, jelša, jaseň, javor, brest a osika,“ vymenúva Pavol Fabian. Na základe revitalizačného projektu a v súlade so schváleným harmonogramom zalesňovania, odhadujú Štátne lesy TANAPu obnovu vetrom poškodeného územia TANAPu na 15 až 20 rokov.
Vetrová kalamita z 19. novembra 2004 poškodila v TANAPe v pôsobnosti Štátnych lesov TANAPu 2 036 000 m3 dreva na ploche 8 737 hektárov. Štátna správa ochrany prírody nedovolila po vetrovej kalamite na území TANAPu v správe Štátnych lesov TANAPu spracovať až 163 000 m3 surových kmeňov. Ďalších 419 000 m3 zvyškov kmeňov prikázala v území ponechať ako biomasu. Nespracovaním veľkého objemu kalamitného dreva sa v Tatranskom národnom parku začala nekontrolovane množiť populácia podkôrneho hmyzu. Jej dôsledkom po ôsmich rokoch je kalamitná plocha, ktorá dosiahla výmeru takmer 7000 hektárov, z čoho približne polovicu v bezzásahovom území Tatranského národného parku.
