Prasacia (Swine influenza) – mexická chrípka
Z krátkej histórie známych pandemických vírusov chrípky:
- Vírus chrípky A ošípaných subtypu H1N1 bol podľa epidemiológov v r. 1918-19 príčinou doposiaľ najväčšieho exodu v histórii ľudstva (20 miliónov obetí). Tento subtyp v čiastočne pozmenenej forme (s antigénnymi zmenami) cirkuloval v ľudskej populácii do roku 1956.
- Následne v roku 1957 došlo k objaveniu sa nového subtypu chrípky A H2N2, ktorý spôsobil pandémiu ázijskej chrípky, ktorá si tiež vyžiadal niekoľko miliónov obetí.
- Ďalší antigénny zlom (shift) týkajúci sa iba hemaglutininu alebo neuraminidázy subtypu chrípky A bol zaznamenaný v roku 1968. Pandémia tohto subtypu bola menej závažná ako predchádzajúce.
- Po dvadsiatich rokoch (1977) sa znovu objavil v populácii subtyp vírusu chrípky A H1N1 (od roku 1956 driftovo nezmenený – antigénny posun) a rýchlo sa rozšíril po svete s paralelne sa vyskytujúcim subtypom H3N2.
Prasacia (Swine influenza) – mexická chrípka vznikla rekombináciou humánnej chrípky a živočíšnych typov (prasacej, aviárnej a asi ešte niektorej inej) v tele ošípanej. Ako bolo uvedené antigénnym zlomom, resp. posunom a rekombináciou, prípadne mutáciu dostal tento vírus vlastnosti, ktoré sa v súčasnosti prejavujú.
Z epidemiologického aspektu je dôležitým zistením, že tento vírus - mexickej chrípky - disponuje interhumánnym prenosom (šíri sa v ľudskej populácii ako klasický vírus sezónnej chrípky). Na základe toho zvýšila WHO stupeň epidemiologickej ostražitosti na č. 4 zo 6 stupňovej stupnice.
Z epizootologického aspektu súčasne nie je doposiaľ známe či vírus mexickej chrípky, ktorý vznikol „v tele prasaťa – ako v mixsážnej nádobe“ je infekčný aj pre ošípané – či sa šíri v rámci tohto živočíšneho druhu. OIE urguje započatie výskumu vnímavosti ošípaných na tento nový typ vírusu chrípky A a na prípadné zavedenie biologickej bezpečnosti vrátane vakcinácie k ochrane vnímavých zvierat. OIE upozorňuje, že ak sa preukáže ochorenie ošípaných týmto pandemickým vírusom, jeho cirkulácia v populácii ošípaných môže zhoršiť regionálnu i globálnu situáciu v zdraví zvierat.
Z vyššie uvedených skutočností sa odvíjajú opatrenia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR na ochranu chovov ošípaných:
V SR je podľa údajov CEHZ asi 550 000 ošípaných (doposiaľ je neznámy spôsob prenosu mexickej chrípky v rámci tohto živočíšneho druhu). Hlavnou úlohou je:
- vykonávanie aktívneho sérologického monitoringu na detekciu vírusu u všetkých vekových kategórií ošípaných,
- ochrana chovov pred vírusom tejto chrípky s pandemickým potenciálom. Zo strany chovateľov aplikovať tzv. čierno-biely systém (umývanie, ochranné pracovné pomôcky – kde je to možné zabezpečiť - veľkochovy), v klasických tradičných technológiách využiť aspoň systém s aktivizáciou profylaktických dezinfekčných opatrení (aktívne dezinfekčné brody) a zákazu nekontrolovaného pohybu osôb na farmách.
- regulovať dovozy živých ošípaných z krajín s výskytom pandemickej chrípky v danej (ľudskej ) populácii (vrátane členských krajín EÚ).
V prípade potvrdenia, že tento typ vírusu (mexickej chrípky) je schopný šíriť sa aj v populácii ošípaných budú opatrenia na likvidáciu potenciálnych ohnísk zhodné s tými, ako sú v pohotovostných plánoch pre zabránenie šírenia sa vírusov moru hydiny vtáčieho pôvodu (s využitím metódy stamping aut).
