Signalizačná správa ÚKSÚP-u na 16. 3. 2007
Poľné plodiny
Poľnohospodári v 1. a 2. signalizačnom pásme už začali so sejbou jarného jačmeňa. Chceli by sme ale pripomenúť, že pre úrodu jarného jačmeňa je rozhodujúca nielen odroda, ale aj jej schopnosť odolať chorobám. Je na poľnohospodárovi, aby pred sejbou urobil preventívnu ochranu klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín cestou morenia, podstatou ktorého je ochrániť semená rastlín pred prenikaním choroboplodných zárodkov z vonkajšieho prostredia, ale rovnako aj proti tým, ktoré sú už prítomné v semene. Poľnohospodár musí zvoliť vhodné moridlo a tým zabráni choroboplodným zárodkom ovplyvniť zdravotný stav rastlín. Poznáme dva spôsoby šírenia chorôb – osivom a pôdou. K chorobám prenosným osivom u jačmeňa patrí hnedá škvrnitosť jačmeňa, pruhovitosť jačmeňa, prašná sneť jačmeňa a tvrdá sneť jačmeňa. Pôdou sa prenášajú fuzárie.
Hnedá škvrnitosť jačmeňa – ide o chorobu, ktorá sa na mladých rastlinách prejavuje tak, že pri napadnutí na hornej časti listovej čepele vznikajú hnedé sieťkované škvrny. Hnedá farba v škvrnách je nepravidelne sústredená do úzkych čiar, ktoré sú orientované pozdĺžne, priečne alebo šikmo, čím vzniká nepravidelná hnedá sieťková kresba, pričom časti pletív, ktoré susedia so škvrnami, sú žltkasté. Napadnuté listy neskôr vädnú. Vädnutie ide od vrcholu listu k báze. Šírenie choroby podporuje chladné a vlhké počasie.
Pruhovitosť jačmeňa – choroba sa na mladých listoch jačmeňa prejaví tak, že sa tvoria malé bledé škvrny, ktoré sú spočiatku málo nápadné. Po určitom čase sa na listoch rastliny tvoria pozdĺžne pásiky, ktoré postupujú od bázy listu k vrcholu. Na jednom liste sa môže vytvoriť niekoľko pásikov. Na starších napadnutých listoch sa pásiky vyfarbujú na hnedo. Šírenie choroby podmieňujú skoré výsevy do chladnej a mokrej pôdy.
Prašná sneť jačmenná sa vyskytuje hlavne v chladných a vlhkých oblastiach. Choroba sa na rastlinách prejaví až po niekoľkomesačnej latentnej fáze. Na napadnutej rastline sa namiesto základov zŕn a pliev vytvorí hnedočierne ložisko spór, ktoré je na začiatku potiahnuté sivastým povlakom. Neskôr povlak praská, čím sa uvoľnia spóry. V dôsledku toho zostávajú holé sčernalé vretená klasu. Šírenie choroby podporuje vlhké a chladné počasie.
Tvrdá sneť jačmeňa – ide o ochorenie, ktoré sa na napadnutej rastline prejaví tak ako u prašnej sneti jačmennej, avšak ložiská spór v zakladajúcich sa zrnách klasov sú dlho pokryté matnou striebrosivou membránou. Spóry sú spočiatku mäkké, neskôr v čase zberu tvrdé a krehké. Neuvoľňujú sa a keď sa uvoľnia, tak len neúplne. Choré klasy metajú neskôr ako zdravé. Steblá sú často skrátené.
Fuzariózy spôsobujú choroby klasov a bázy stebiel. Pre šírenie fuzarióz je potrebná vyššia teplota a vlhkosť vzduchu. Pri ich šírení je potrebné mať na pamäti, že pri chorobe sa tvoria mykotoxíny a z uvedeného dôvodu sa napadnuté zrná nedajú použiť pre potravinárske a kŕmne účely.
Podľa klimatických podmienok, ktoré prevládajú nad naším územím, sa dá očakávať vytvorenie optimálnych podmienok pre šírenie živočíšnych škodcov. Pozornosť je potrebné venovať porastom ozimnej repky a zvlášť hrabošovi poľnému, škrečkom, ako aj hryzcovi vodnému. Z chorôb je potrebné sa zamerať na múčnatku, ktorá má vytvorené optimálne podmienky pre šírenie. Podľa inšpektorov ochrany rastlín je už potrebné začať ošetrovanie proti krytonosovi repkovému aj v 3. signalizačnom pásme – je už zistený výskyt v žltých miskách. V 1. a 2. signalizačnom pásme je už zistený výskyt krytonosa štvorzubého.
Ovocné dreviny
I keď v niektorých lokalitách už marhule aj odkvitli, v prevažnej miere sú produkčné sady trochu oneskorenejšie. Vo vlhkých rokoch býva pomerne hodne rozšírená monilióza kvetov a výhonkov kôstkovín, ktorá škodí najviac na marhuliach, menej na čerešniach a višniach. Toto ochorenie sa nápadne prejavuje hlavne v čase dozrievania plodov ich hnitím. Z poškodených plodov huba preniká do konárikov, odkiaľ sa šíri ďalej smerom dovnútra koruny a spôsobuje jej presychanie. Menej časté býva poškodenie kvetov v čase kvitnutia, kedy huba spôsobuje usychanie kvetov a následne stratu na úrode. Ochranou proti tejto chorobe je dôkladné odstraňovanie napadnutých plodov počas ich dozrievania, ale najmä po zbere. Veľkou chybou je, keď ešte v jarnom období visia na stromoch suché plody z vlaňajšej úrody. Väčšinou takéto plody visia na suchých vetvičkách, ktoré sú už do značnej hĺbky poškodené a preto ich treba odstrániť až po zdravé drevo. Chemická ochrana kvetov a výhonkov sa zvyčajne vykonáva 2-krát, a to na začiatku kvitnutia a na konci kvitnutia. Ošetrenie sa odporúča iba na náchylných odrodách v miestach pravidelných výskytov a za daždivého počasia, ktoré pred kvitnutím tento rok bolo. Medzi náchylné odrody marhúľ patrí napr. Bredská, Rakovského, menej náchylná je Bergeron, náchylné višne sú Favorit, Morela pozdní a menej náchylná je Meteor Korai. Z prípravkov sú na ošetrenie povolené Horizon 250 EW, Ornament 250 EW, Rovral 50 WP, Rovral Flo, Signum a Sporgon 50 WP a na marhule aj Baycor 25 WP. Množstvo postrekovej tekutiny by malo byť vyššie, a to 1 000 litrov na hektár.
S otepľovaním sa postupne prebudia aj jadroviny, u ktorých je prvým ošetrením predjarný postrek, hlavne u jabloní. Presný termín závisí od nástupu jednotlivých rastových fáz vhodných na ošetrenie. Všeobecne platí, že predjarné ošetrenie sa má vykonať až v období, kedy sa už neočakáva príchod silnejších mrazov, ktoré v tomto roku už nebudú. Je dobré, ak sa robí po dlhšom súvislom oteplení, kedy sa predpokladá aktivizovanie väčšiny prezimujúcich škodcov, ktorí sú v predjarí v štádiu tesne pred liahnutím alebo na začiatku liahnutia z vajíčok. Pri dokonalom ošetrení sa dosahuje dostatočný účinok aj na vyliahnuté larvy. Najvyššia účinnosť je pri teplotách aspoň 10oC. Ošetruje sa od pokročilého “myšieho uška” do fázy ružového kvetného púčika. Je to pomerne dlhé obdobie, preto by nemalo byť problémom nájsť vhodný čas na ošetrenie, pretože je dôležité na ochranu proti mnohým škodcom, napr. proti zimným vajíčkam roztočca ovocného, vajíčkam vošiek, méry jabloňovej, piadiviek, húseničkám púčikových a šupkových obaľovačov a larvám štítničky nebezpečnej a puklice slivkovej. Z povolených prípravkov sa používa Oleoekol, ktorý je najúčinnejší od pučania do objavenia sa kvetového púčika. V prípade, že ošetrenie vykonáme po oteplení nad 16oC aspoň v jednom dni, je ošetrenie účinné aj proti dospelcom kvetovky jabloňovej. Je vhodné použiť väčšie množstvo postrekovej tekutiny, čím sa zabezpečí vyššia účinnosť postreku. Predjarný postrek sa neopakuje.
Ešte pripomíname ošetrovanie broskýň proti kučeravosti broskyňových listov v období nalievania sa púčikov, keď sa začínajú z púčikov vysúvať prvé vrcholčeky zelených lístkov. Povolené sú meďnaté prípravky Cuprocaffaro, Cuproxat SC, Funguran, Kuprotix 20 DKV alebo Champion 50 WP, sírnatý Sulka a organické fungicídy Delan SC 750, Delan 700 WDG, Dithane M 45, Dithane DG neo-tec, Efuzin 500 SC a Syllit 65.
Zelenina
Podobne ešte možno ošetrovať cesnak proti fúzavke cesnakovej prípravkami Karate 2,5 WG, Karate zeon 5 SC alebo Reldan 40 EC.
