Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

(Bratislava, 14. október 2015) – Štátna veterinárna a potravinová správa SR vykonala v období od 1. júla do 30. septembra 2015 spolu 11 173 úradných kontrol z čoho 11,81% bolo s nedostatkami, čo predstavuje mierny nárast v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.  Mierne zlepšenie nastalo v prípade mimoriadnych celoslovenských kontrol s nedostatkami na úrovni 95,56%, a tiež v prípade kontrol mimo pracovnej doby (43,43%). „Pravidelnosť týchto kontrol a pravidelné informovanie verejnosti prostredníctvom médií prináša úspechy, pričom zlepšenie nastalo najmä v troch oblastiach,“ povedal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ľubomír Jahnátek. Zníženie nekvality sa preukázalo pri kontrolách obchodov mimo pracovnej doby, ďalej pri kontrole potravín po dátume spotreby a minimálnej trvanlivosti a počas kontrol na cestách. „V súvislosti s kontrolami potravín po dátume minimálnej trvanlivosti a dátume spotreby sa blížime k hranici jedného percenta, čo je dôkazom toho, že sprísnenie legislatívy zabralo,“ vyjadril sa minister Ľubomír Jahnátek.  

V rámci kontrol v obchodných reťazcoch dopadli opäť najhoršie hypermarkety, supermarkety a malé a stredné predajne. „Mimo pracovnej doby to v prípade hypermarketov a supermarketov bolo 52,41%, stredných predajní 45,35% a malých predajní 27%. Vo všetkých troch prípadoch však nastal výrazný posun k lepšiemu,“ povedal minister Jahnátek.  Obchodný reťazec Diligentia R.C. mal znova najvyššiu porušenosť vo výške 33,77%, čo je oproti predchádzajúcemu štvrťroku zhoršenie o viac ako desať percent. „Zle však dopadol aj Nitrazdroj so zhoršením o 8,96% v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom, čo je zatiaľ najväčší nárast,“ doplnil minister Jahnátek. Ďalej nasleduje Terno Group (21,43%), Tesco (17,67%) a Coop Jednota (17,51%). Mierne zlepšenie dosiahol Carrefour (11,76%) a Billa (17,19%), no niekoľkopercentné zhoršenie nastalo v prípade Kauflandu (14,53%), Lidla (13,01%)  a Metra (10,53%), ktoré má však najnižšiu úroveň pochybenia, spolu s obchodným reťazcom Sintra (8,33%).

V rámci transportu bolo celkovo skontrolovaných 390 zásielok s počtom nezrovnalostí 40, čo predstavuje 10,25%. Skontrolovaných bolo 642 komodít s tým, že vrátených bolo 5 zásielok, zahájených 12 správnych konaní a udelených 17 pokút v celkovej sume 965 EUR. Medzi najčastejšie pochybenia patrí nevyhovujúca hygiena (40%), nedodržaný teplotný režim (27,5%), chýbajúce označenie (20%) a znemožnená vysledovateľnosť a chýbajúca dokumentácia (7,5%). „Z krajín dopadlo najhoršie Poľsko (9,78%), ktoré si však v porovnaní s predchádzajúcim obdobím polepšilo o viac ako štyri percentá. Poľsko sa nikdy nedostalo pod desať percent, takže ide o historicky najnižšie číslo,“ doplnil minister Jahnátek. Ďalej je to Rakúsko (5,26%) a Slovensko (5,14%), čo predstavuje výrazné zníženie oproti roku 2012. Najlepšie obstálo Maďarsko s nulovým počtom nezrovnalostí.

Štátna veterinárna a potravinová správa SR uložila v sledovanom období 526 blokových pokút v 395 prípadoch vo výške 15 380  EUR. Právoplatnosť nadobudlo 524 rozhodnutí v celkovej sume 1 616 640 EUR, čo možno označiť za výrazný pokles oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Správne konanie sa začalo v 279 prípadoch v celkovej sume 1 583 300 EUR a začaté budú správne konania v 334 prípadoch v celkovej sume 4 503 300 EUR. „Na základe našich zistení môžem konštatovať, že správnych konaní v súvislosti s prepravou je stále viac,“ dodáva minister Jahnátek.  

V danom období bolo v zmysle zákona o vinohradníctve a vinárstve hodnotených 549 vzoriek, z toho 54 vzoriek bolo s porušenosťou (9,8%). Celkovo bolo vykonaných 248 kontrol, a to 59 vo výrobných podnikoch, 58 v maloobchodných predajniach sudových vín a 83 kontrol v maloobchodných predajniach obchodných reťazcov. V zariadeniach spoločného stravovania, teda v reštauráciách a pohostinstvách bolo vykonaných15 kontrol a 33 kontrol v colných skladoch pri dovoze vín z tretích krajín. Na rozdiel od minulého obdobia s nulovou porušenosťou dosiahla úroveň nedostatkov vo výrobných podnikoch 4,3%. Maloobchodné predajne si polepšili o 12 percent (15,8%), pričom v prípade slovenských vín to bolo 6,8% a pri zahraničných 27,1%. V zariadeniach spoločného stravovania sa v sledovanom období zvýšila kvalita ponúkaných slovenských a zahraničných vín, v označovaní ktorých boli zistené nedostatky (10,2%) v súvislosti nepreložením povinných údajov do slovenského jazyka. Celkovo najzávažnejším nedostatkom bola nekvalita predávaných zahraničných vín z Maďarska od fľašovateľa označeným kódom H- 0333 a H- 0146 plnených do 2 a 3 litrových PET fliaš v kvalitatívnych znakoch nečistá vôňa a chuť. „Na základe výsledkov pravidelných kontrol možno konštatovať, že obchodné reťazce nemajú záujem zvyšovať kvalitu predávaných vín a vyberajú si najmä dodávateľov s najnižšou cenou produktu, pričom neberú ohľad na kvalitu vína,“ povedala generálna riaditeľka Sekcie potravinárstva a obchodu Zuzana Nouzovská. V špecializovaných predajniach a vinotékach sa kvalita vín, naopak, stále zvyšuje a zistených bolo iba pár nedostatkov v označovaní hlavne zahraničných vín. Celkovo bolo voči kontrolovaným subjektov začatých 11 správnych konaní, z toho ukončených bolo 6 v celkovej sume 16 600 EUR, pričom 5 správnych konaní ešte prebieha.    

V súvislosti s ruským embargom bola zvýšená kontrola ambulantného predaja. V rámci úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu a ovocia a zeleniny v miestach určenia bolo vykonaných 3 631 kontrol s pochybenosťou 2,92%. Na týchto nedostatkoch sa podpísali najmä komplikácie s neohlasovaním zásielok (74), nesúlad s neohlásenou zásielkou v súvislosti s dátumom príjmu (36) a nesúlad s neohlásenou zásielkou ohľadom množstva (13). Na stupňoch ambulantný predaj, stánkový predaj a trhoviská bolo celkovo vykonaných 2 611 úradných kontrol z čoho 300 bolo s nedostatkom, čo predstavuje 11,49%. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce nedostatky patrí nečitateľné, nedostatočné alebo nesprávne označenie (81), nedostatky v dokumentácii (74), hygiena predaja (49) a osobná hygiena (41). „Stále sa preukazuje, že trhovníci často nepredávajú svoje produkty, ale produkty, ktorých pôvod nedeklarujú, prípadne ho sami nepoznajú,“ doplnila generálna riaditeľka Nouzovská. V rámci cielených kontrol ambulantného predaja pri cestách bolo vykonaných 175 kontrol a z toho 36 bolo s nedostatkom (26,6%). „Celkovo najvyšší podiel mali potraviny neznámeho pôvodu, resp. neregistrovaný prevádzkovateľ potravinárskeho podniku (58%), čo znamená, že nákup pri cestách prináša veľké riziko,“ doplnila generálna riaditeľka Nouzovská. 

Kvalita čerstvého ovocia bola hodnotená v 409 prevádzkach na 2 064 plodinách, z čoho 171 nevyhovelo požiadavkám osobitných noriem alebo všeobecnej norme. V maloobchodných prevádzkach inšpektori vykonali 337 kontrol, u prvovýrobcov 25 kontrol a vo veľkoobchodných skladoch 41 kontrol. Nedostatky boli zistené v znakoch minimálne požiadavky na kvalitu (20,6%), obchodná kvalita (27,9%) a označenie (51,5%). Nekvalita sa najviac prejavila na rajčiakoch, paprike, jablkách, stolovom hrozne, broskyniach, nektárinkách a banánoch. Najviac plodín nevyhovujúcich v obchodnej kvalite bolo zistených v prevádzkach COOP Jednota, Billa a Lidl. Podľa pôvodu bolo najviac nevyhovujúci plodín zo Slovenska (7), Poľska (3) a Peru (2). „Veľkým prekvapením bolo pre nás zistenie, že mlieko a mliečne výrobky sú najrizikovejším tovarom. Preukázalo sa nedodržanie zloženia, náhrada niektorých látok alebo neuvádzanie niektorých látok. Ďalej nasledujú mäsové výrobky, ryby, spracované ovocie a zelenina, vajcia a škrupinové ovocie,“ povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, Jozef Bíreš. Zo všetkých nedostatkov dominuje najviac hygiena budov, zariadení, technológií, osobná hygiena, označovanie výrobkov a predaj tovaru po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti.