Začal sa boj o konečnú podobu európskej poľnohospodárskej politiky
Bratislava 21.10. 2011
Európska komisia predstavila balík siedmych legislatívnych návrhov k reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Cieľom návrhov je podľa Komisie čo možno najlepšie využitie dostupných zdrojov zvyšovaním konkurencieschopnosti poľnohospodárov. Slovenskú republiku na rokovaní zastupoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon (Most – Híd). Ako povedal na dnešnej tlačovej besede, súčasná podoba návrhu je pre Slovensko neprijateľná: „Práve teraz sa začal boj o podobu reformy SPP a bude veľmi intenzívne pokračovať ešte aspoň rok.“
Podľa návrhu Komisie priame platby by mali mať lepšie zacielenie, napríklad by mali byť podmienené ochranou životného prostredia, taktiež by mali byť stanovené limity pre platby.
Rozvoj vidieka by mal klásť dôraz na zmenu klímy, biodiverzitu, bioenergiu a inováciu. Podľa Komisie je potrebné zabezpečenie lepšieho súladu s ostatnými politikami EÚ a stanovené účinnejšie mechanizmy vykonávania.
Podľa ministra Simona sa väčšina členských štátov vyslovila, že reforma SPP nezohľadňuje ciele transparentnosti a zjednodušenia, pričom je potrebné ponechať väčšiu flexibilitu.
Najviac sa diskutovalo k otázkam zastropovania - „capping“ a ozelenenia „greening“ vo väzbe na 1. pilier. K zastropovaniu sa jednoznačne odmietavo postavili krajiny Rumunsko, Veľká Británia, Slovensko a Česká republika. „Tieto podmienky sú pre Slovenskú republiku jednoznačne nevýhodné,“ konštatoval minister. Podľa neho je „SPP nastavená dvojrýchlostne, jedny kritériá platia pre staré členské krajiny, iné pre nové členské krajiny. Našou snahou je aj prostredníctvom blokovacej menšiny vyrokovať čo možno najspravodlivejšie podmienky reformy.“
Väčšina členských štátov vrátane Slovenska má taktiež má výhrady k 30% alokácií prostriedkov priamych platieb na „greening“ a požadujú ďalšiu diskusiu. V súvislosti s ozelenením väčšina štátov zaujala odmietavý postoj k 7 percentám celkovej plochy podniku mimo produkcie.
Minister Simon sa kriticky vyjadril k navrhovanej definícii pre aktívneho farmára, no medzi jednotlivými krajinami panuje zhoda o zadefinovaní aktívneho farmára, ktoré zohľadňujú špecifiká danej krajiny.
